Do Acehu napochodovala indonézska armáda. FOTO – ČTK/AP
Reakcia Jakarty bola okamžitá: prezidentka Megawati Sukarnoputriová vyhlásila v provincii výnimočný stav a vzápätí tam poslala vojakov. V severozápadnom cípe najväčšieho indonézskeho ostrova Sumatra sa začalo strieľať.
Ráno lietadlá dopravili na miesto elitné výsadkárske jednotky a rebelov začali ostreľovať raketami.
Prezidentka v podstate neriskuje. Ani doma, ale ani v zahraničí by ju za akciu nemali kritizovať.
Doma má v boji proti rebelom jasnú podporu. A skôr ako problémy jej môže zabezpečiť body pre budúcoročné prezidentské voľby.
Z pohľadu zahraničia Indonézia využila situáciu, keď sa svet sústreďuje na boj proti terorizmu. Po 11. septembri sa Jakarta postavila na stranu Ameriky. Preto celkom správne odhadla, že svet na obnovenú akciu v Acehu nebude reagovať príliš podráždene.
Indonézia je síce stále na zozname krajín, ktoré Spojené štáty považujú za najrizikovejšie. Paradoxne práve riziko útokov môže vláda využiť na argumentáciu zásahu v Acehu: môže tvrdiť, že ide o zabezpečovanie vnútorného poriadku.
Napriek hrozbám je totiž vláda na prvý pohľad v poriadku. Jej hlavným tromfom je najmä tvrdý postup voči atentátnikom z indonézskeho ostrova Bali. Tam pokračuje súd a je jasné, že Indonézia ich chce potrestať.
V Acehu je to však trochu iný príbeh. Tamojšie polovojenské jednotky nie sú klasickí teroristi. Nebojujú svätú vojnu proti Amerike a Západu a dokonca v boji proti indonézskej vláde ani nepoužívajú teroristické metódy.
Už viac ako štvrťstoročie sa bijú za samostatnosť. Nechcú indonézsku vládu a najradšej by napodobnili Východný Timor, ktorý minulý rok nezávislosť dostal. Tomu však Jakarta chce zabrániť.
Treba však povedať, že Aceh sa s Východným Timorom nedá porovnávať. V Acehu síce bojovali za samostatnosť už v čase holandskej koloniálnej vlády, keď však vznikla Indonézia, takmer od začiatku sa stal jej súčasťou. Timor si Jakarta ukradla až o 30 rokov neskôr.
Kolaps mierových rokovaní je sklamaním, nie však prekvapením. Experti od začiatku upozorňovali, že prímerie nestojí na jasnej dohode. Obe strany po celý čas nehovorili o tom istom.
Rebeli opakovali, že chcú samostatnosť, Jakarta, že ponúkne autonómiu. Keď podpisovali prímerie, sa zdalo, že našli aspoň spoločné body, od ktorých sa postupne prepracujú k dohode: Aceh dostane autonómiu, bude mať vlastné voľby a ponechá si 70 percent zo ziskov z bohatých surovinových ložísk (ropa a zemný plyn). Na revanš sa vzdá požiadaviek samostatnosti a odovzdá zbrane.
„Keď došlo na lámanie chleba, nechcela ustúpiť ani jedna strana,“ povedal BBC profesor londýnskej Školy orientálnych a afrických štúdií John Sidel.
V Acehu preto teraz proti sebe stojí asi 4500 povstalcov a desaťkrát viac indonézskych vojakov.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
