Je to veľký hendikep? Pred voľbami – ani nie. Po voľbách? Určite. Fenomén Bush priniesol svetu tému intelektu v politike.
Bystrejší prehráva
Bushov protikandidát Al Gore bol podľa pozorovateľov zjavne inteligentnejší, mal rozhľad a vždy vedel, o čom hovorí. Bush bol pomalší, nemal takú pamäť a ťažšie formuloval myšlienky. V hre Milionár by určite prehral.
Al Gore však svojím intelektom všetkých unudil. „Bush hovorí, ako keby angličtina nebola jeho materinským jazykom. Ale Al Gore hovorí, ako keby angličtina nebola naším materinským jazykom,“ komentoval predvolebné televízne súboje Jay Severin z MSNBC.
„Voliči sa vôbec nerozhodujú podľa toho, ktorý kandidát je bystrejší,“ napísal denník USA Today. F. Roosevelt, Truman, Eisenhower, Kennedy, Reagan a Bush starší zvíťazili, hoci boli podľa odborníkov menej inteligentní ako ich protikandidáti. Americkí voliči nepotrebujú bystrých politikov, píše britský The Guardian. Bush bol sympatický, lebo mal akýsi „sedliacky intelekt,“ vyzeral odhodlane – a ľudia ho volili.
Politik nemôže byť hlúpy
Premiér, minister či prezident nemôže fungovať bez nadpriemerného intelektu. „V politike sa nedá pracovať bez toho, aby ste boli inteligentný. Je tam príliš veľa drobností a súvislostí, ktoré treba absorbovať. Za starých čias stačilo byť silnou osobnosťou, dnes je politika príliš profesionalizovaná,“ povedal pre SME komentátor britského The Daily Telegraph Simon Carr, ktorý sa nedávno tiež venoval téme intelektu v politike.
Nestačí byť sympatický a nenudiť ľudí – ako pred voľbami. „Ak sa niečo vážne stane, radšej budem mať v Bielom dome nudného, ale bystrého človeka, ako hlúpeho sympaťáka,“ píše USA Today.
Carr však neverí, že Bush je naozaj hlúpy. „Neverím, že Bush je taký, za akého ho pokladajú vedci z Pennsylvánie.“ Americký prezident absolvoval Yalovu a Harvardovu univerzitu, bol úspešným podnikateľom a guvernérom Texasu.
Bez záruky
Vysoký intelekt je dôležitý, ale nie je zárukou úspechu v politike. „Ide aj o šarm, schopnosť vedieť hrať, schopnosť presviedčať ľudí, dobré meno a reputáciu. A pripravenosť v každej chvíli zradiť svojich priateľov,“ tvrdí Carr.
Keď časopis Newsweek hodnotil prvé mesiace prezidenta Busha, napísal o ňom, že je príkladom teórie „mnohých inteligencií“. Intelekt je totiž viac než len IQ, ktoré podľa mnohých Bushovi tak chýba.
V emocionálnej inteligencii EQ – schopnosti čítať ľudí a situácie, vyznať sa v ľuďoch, vedieť si vybrať dobrých spolupracovníkov – v tom Bush vyniká. Nakoniec by možno nad Gorom vyhral aj v Milionárovi. Ak by mohol častejšie požiadať o pomoc telefonického poradcu.
MICHAL FRIŠ
