Na školskom ihrisku sa skupina dievčat pripravuje na hod granátom. Študentky už majú za sebou päť hodín strávených v laviciach, a telocvikárka vie, že ak z nich chce vydolovať výkon, musí ich najskôr rozcvičiť. Môže si zvoliť kompenzačné, relaxačné, kondičné alebo iné cvičenia. Keďže absolvovala kurz jogy, volí jogové prvky. Aj takúto podobu má na slovenských školách už niekoľko rokov rozcvička.

Laik počúvajúci debaty o zavádzaní jogy do škôl má dojem, že školákom chce ktosi klasickú telesnú výchovu zobrať a vymeniť za jogu. Len málokto si uvedomuje, že telocvik je zložený z viacerých povinných disciplín. Napríklad prváci na gymnáziu musia zvládnuť niektoré prvky atletiky, basketbalu, volejbalu, gymnastiky. Na každú z nich je presne určené, akú časť hodín má zabrať - pohybuje sa to od 10 do 30 percent.

Telesná výchova ako každý iný predmet má presné učebné plány a osnovy. Tie vychádzajú zo vzdelávacích štandardov, ktoré vypracúva kolektív odborníkov. Aj v telesnej výchove prišlo po roku 1989 k mnohým zmenám a bolo ju treba prispôsobiť novým športom. Ministerstvo školstva schválilo zatiaľ inovované štandardy pre prvý a druhý stupeň základnej školy, podľa ktorých sa učilo už v minulom školskom roku, v Štátnom pedagogickom ústave dokončili štandardy pre stredné školy. Štandardy určujú, čo má žiak toho ktorého ročníka na hodinách telesnej výchovy zvládnuť a na akej úrovni. Napríklad chlapci na druhom stupni základnej školy by mali do diaľky skočiť 180 cm, dievčatá 160, preplávať jedným plaveckým spôsobom minimálne 50 metrov, pokročilí 200 metrov.

Ak by sa teda joga stala trvalou súčasťou telesnej výchovy, jej prvky by boli iba súčasťou nejakého tematického celku. A tak je to aj dnes.

(or)