Vari aj preto, že pochádzam z Kremnice, vždy som prechovával úctu k horám i ľuďom, ktorí v nich žijú. V 80. rokoch sa mi dokonca splnil sen, ako redaktor a dramaturg Slovenskej televízie som pri nakrúcaní viacerých dokumentov a reportáží spoznal našu vtedajšiu horolezeckú špičku: Z. Demján, P. Božík, J. Just, V. Becík, J. Stejskal… Bože, veď polovica z nich už navždy zostala hore, takmer v nebi! Spoznal som skvelých chlapov, Tatrancov z Horskej služby, Ďura Weinczilera, Gejzu Háka, Vlada Tatarku… Život však zariadil, že som sa potom viac túlal po svetových futbalových arénach ako komentátor, než po tatranských skalách.

Až nedávno prišla myšlienka na návrat do slovenských veľhôr. Trinásteho augusta sme vyrazili - členovia televízneho futbalového Tango Teamu - na Sliezsky dom. Niekoľkí sme si trúfli na vrchol Gerlachovského štítu pod „taktovkou“ Vlada Tatarku. Miestni sa uškŕňali - „Ten vás uštve!“ Skutočne, Vlado nasadil hneď ostré tempo tak, že cestou na vrchol sme predstihli všetky ostatné skupiny. Vždy bol ambiciózny, vždy chcel byť prvý. Aj teraz pri takom bezvýznamnom výstupe s partiou mestských redaktoríkov. Hore na Gerlachu sme boli prví a hádam aj preto sme sa cestou dole viac zblížili. Pýtal som sa ho na jeho himalájsku Jannu, Kančendžungu, na krásne cesty v Tatrách či v Pamíre.

Rozhovoril sa, ba dole pod stenou, keď balil karabíny a lano, akoby ľutoval, že na čas sa lezecky odmlčal. Spomínal plánované nakrúcanie do magazínu Petra Púcheho a už dole na chate pri hodnotení nášho výstupu čosi naznačil o našej prípadnej spolupráci. V prítomnosti jeho krásnej dcérky Vladky sa mu rozžiarili oči, keď vyhlásil, že v piatok s ňou polezie peknú cestu v Galérii Ganku. Na rozlúčku sme mu popriali všetko dobré, sadli do áut, aby sme sa v sobotu ráno po návrate do Bratislavy dozvedeli smutnú správu. Vlado, ktorého všetci volali Džipsy, vypadol zo steny!

Džipsy nás už nepočuje, ale tebe Vladka odkazujeme, že vďaka tvojmu otcovi sme 14. augusta získali neobyčajne silný emocionálny zážitok s euforickým pocitom blaženosti na vrchole Gerlachu. Od tých okamihov je navždy naším blízkym priateľom, na ktorého nikdy nezabudneme.

Miro a Adamko Michalechovci, Pišta Pjontek, Roman Bekö, Jano Žgravčák, Mišo Rzounek, ale aj chlapci z „podporného družstva“ Marcel Merčiak, Róbo Minařík, Pali Gašpar.

Pohreb Vlada Tatarku bude dnes v Batizovciach.

MIROSLAV MICHALECH

(Autor je športovým komentátorom STV)