FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

Naše deti majú menej pohybu, ako by sme si želali. V školských laviciach sedia minimálne päť hodín: štyridsaťpäť minút musia ticho počúvať výklad učiteľa, cez prestávky sa majú pripravovať na ďaľšiu hodinu, alebo sa prechádzať dokola po chodbách. Iba keď majú telocvik, môžu si v rámci vyučovania trochu rozhýbať svaly a kosti. Poobede tiež nemajú veľa času na hry a šantenie – povinnosti sú prvoradé a úloh býva veľa. Mnohí rodičia sú preto presvedčení, že deti by mali chodiť na nejaký krúžok, kde majú pohyb a trochu sa „vybúria“. K tradičným krúžkom ako basketbal, volejbal, tanečná alebo gymnastika pre dievčatá, futbal a hokej pre chlapcov, pribudli rôzne bojové umenia. Populárne je karate, džudo, tai-chi, aikido a rôzne iné, pochádzajúce prevažne z východu. Aj joga je u nás známa už dávno. A predsa sa okolo nej zrazu strhla búrlivá diskusia.

Joga v dennom živote

Kameňom úrazu sa stal projekt, ktorý ponúkla koncom roka 1999 ministerstvu školstva spoločnosť Joga v dennom živote. Ide o projekt „R.A.S.T. – jogové cvičenia v dennom režime práce žiakov všetkých stupňov a typov škôl a prípravy pedagogických pracovníkov na ich realizáciu“. Ministerstvo školstva si vyžiadalo posúdenie projektu od Štátneho pedagogického ústavu a dalo pokyn na vypracovanie učebných osnov a ďalších metodických materiálov. Prvá časť projektu – výcvik učiteľov a ostatných pedagogicko-výchovných pracovníkov – sa prostredníctvom metodických centier začala v januári 2000 a zatiaľ sa vyškolilo asi 400 učiteľov.

O R.A.S.T. sa začali zaujímať predstavitelia cirkví – v máji 2001 sa uskutočnilo stretnutie ministra školstva s predsedom Konferencie biskupov Slovenska Františkom Tondrom a biskupom západného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ivanom Osuským. Biskupi vyslovili súhlas so zavedením cvičení, ktoré sú pre deti prospešné, ale odmietli, aby sa presadzovali na pozadí jogy. Minister Ftáčnik vylúčil náboženské aj ideologické prvky cvičení obsiahnutých v projekte a zároveň sľúbil, že ministerstvo poskytne obom cirkvám všetky dokumenty, ktoré s ním súvisia.

Joga vyprázdňuje dušu

Cirkvi sa zhodne vyslovili ostro proti joge a niektoré vyjadrenia slovenských duchovných prekvapili aj časť veriacich a rozčúlili neveriacich. Odzneli vety ako „joga manipuluje a vyprázdňuje dušu, je cudzia tradícii kresťanstva“, „joga vedie do slepej uličky závislosti“ a „joga je maskované vytláčanie náboženstva z našej spoločnosti“.

Minister ustúpil od zámeru zaviesť jogu ako povinnú súčasť vyučovania a prisľúbil, že si vyžiada ďalšie odborné expertízy k projektu R.A.S.T. Vyslovil sa za zavedenie jogy ako nepovinného predmetu. Biskupi však nesúhlasili ani s takýmto riešením

Ministerstvo sa bráni

„Joga bola do škôl prvého a druhého stupňa zavedená na základe dobrovoľnosti v rámci tretej hodiny telesnej výchovy v týždni už v 80. rokoch na základe dlhoročných skúseností s jogou v bývalom Československu,“ píše sa v materiáli ministerstva školstva Zavádzanie jogistických cvičení do škôl. Aj podľa človeka, ktorý sa jogou aktívne zaoberá tridsať rokov, cvičiteľa Milana Poláška, kurzy jogy už v minulosti navštevovali aj mnohí cvičitelia strečingu, aerobiku, učitelia a rehabilitační pracovníci.

Aj mnohí lekári jogu odporúčajú ako výborný spôsob na kompenzáciu jednostranného zaťaženia z nedostatku pohybu a potvrdzujú, že podporuje správne držanie tela a zvyšuje pružnosť kĺbov.

Veselé slovenské leto

Časť verejnosti sa rozčuľuje, čo si to dovoľuje ministerstvo robiť za chrbtom rodičov a pýta sa: školy chátrajú, učitelia z nich utekajú a vy vyhadzujete peniaze za jogové školenia? Iní zase ironicky hovoria o čiernej totalite. Duchovní však tvrdia, že nechcú nikoho obmedzovať, iba využívajú právo každého človeka zasadiť sa za svoje presvedčenie. A tí, čo kričia obľúbené „cudzie nechceme, svoje si nedáme“, asi príliš nepočúvajú zmierlivé slová o tom, že „kultúra ducha sa nesmie prejavovať unáhleným odsudzovaním iných, ale úctou“, pretože na II. vatikánskom koncile sa kedysi povedalo aj o hinduizme a budhizme: „Ich spôsoby a učenia sú nezriedka odbleskom tej Pravdy, ktorá oscvecuje všetkých ľudí.“

Je svámí dobrý učiteľ?

Duchovní sa s jogínmi však predsa len na niečom zhodnú. Aj jedni, aj druhí majú výhrady k postave vodcu organizácie Joga v dennom živote – hinduistického mnícha svámiho Maharešvanandru, ktorý svojich žiakov orientuje viac na svoju osobu, ako na sebapoznanie a duševnú očistu a podľa dávneho vzoru „vodcov ľudu“ túži zrejme najmä po rozšírení svojho vplyvu. Milan Polášek hovorí: „Dobrý učiteľ je ako dobrá matka – nepripustí, aby bol jeho žiak na ňom závislý, vedie ho k samostatnosti.“ Ministerstvo školstva sa zase asi raz – trošku unáhlilo.

MONA GÁLIKOVÁ