Milovníkov herca, operetného speváka a režiséra Františka Krištofa Veselého poteší dokumentačno-historická výstava k stému výročiu jeho narodenia, ktorú otvoril Divadelný ústav vo vestibule Divadla Nová scéna. „Pozoruhodnú mozaiku mapujúcu umelcov herecký život zostavila Michaela Mojžišová, ktorá čerpala z materiálov dokumentačného fondu DÚ a zo súkromného archívu Veselého dcéry Evy,“ uviedla Oľga Belešová z Divadelného ústavu. Na 18 paneloch sú inštalované fotografie z Veselého pôsobenia počas dvadsiatych rokov minulého storočia v maďarských divadlách, kde začínal svoju umeleckú kariéru. V rokoch tridsiatych a štyridsiatych pôsobil v Slovenskom národnom divadle, jedinú prestávku si vyplnil účinkovaním v Prahe. Neskôr v roku 1946 spoluzakladal spevácko-herecký súbor Hudobná komédia Novej scény, kde aj sám účinkoval. Na divadelných doskách Veselý vytvoril dovedna 81 postáv, hral v trinástich filmoch – jedenásť z nich bolo českých, dva slovenské, pričom medzi tie najznámejšie patrí legendárna Štvorylka. V úlohe režiséra naskúšal 54 divadelných inscenácií. Menej známe o tomto všestrannom umelcovi je, že bol i talentovaným kresliarom. Na výstave, ktorá potrvá do konca divadelnej sezóny, budú niektoré kresby vystavené prvýkrát.
* Práce výtvarníčky Ivice Krošlákovej z obdobia posledného decénia minulého storočia predstavuje výstava Dôkaz identity v Galérii mesta Bratislavy. Expozícia, umiestnená v priestoroch Pálffyho paláca, má autorku priblížiť ako tvorcu, ktorý povyšuje marginálnu a neviditeľnú plochu plátna na umelecký objekt. Použitím fotoplátna a fotografických postupov nasvietenia alebo chemického vyvolávania budí dojem, že jej farebné stopy na povrch vyvierajú iba akoby náhodne. Prostredníctvom preskupovania vrstiev tiež multiplikuje nielen techniku, ale i významy jednotlivých prác. „Jej rané obrazy vychádzajú z poetiky gestickej maľby snúbiacej bezpredmetnosť a citovú angažovanosť. Kolážové alebo asamblážové aplikovanie materiálov má zas blízko k dadaistickým technikám, zatiaľ čo citácia a sebacitácia či vykrádanie samej seba je symptómom postmoderného uvažovania, ale aj vlastných spomienok, zástavok, orientačných bodov v životných či tvorivých peripetiách,“ charakterizovala tvorbu výtvarníčky kurátorka výstavy Radana Žvaková. V priestoroch Pállfyho paláca ju môžu záujemcovia navštíviť do 22. júna.
TOPOĽČANY
Diela známeho slovenského karikaturistu Laca Tormu si môžu záujemcovia pozrieť na výstave v topoľčianskom Tribečskom múzeu. Laco Torma (1953, Valtice) je členom Slovenskej únie karikaturistov a Federácie európskych karikaturistických organizácií FECO. Žije a tvorí v Bratislave. Živí sa prácou v oblasti reklamy. Kreslený humor publikuje od roku 1975 v časopisoch, v novinách a ako spoluautor aj knižne. Doma aj v zahraničí sa predstavil na desiatkach autorských i kolektívnych výstavách. Za svoju tvorbu získal mnoho ocenení, napríklad 1. cenu z talianskeho Trenta v roku 1989, Čestné uznanie z holandského Amsterdamu z roku 1994, Čestné uznanie z tureckého Istanbulu z roku 1997 či posledné ocenenie z izraelskej Haify. Výstava je otvorená do 7. júna.
Svetlo v divočine je názov fotografickej výstavy o fínskej krajine, ktorú otvorili v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici v Tihányiovskom kaštieli v rámci Festivalu európskej kultúry a gastronómie. Tri desiatky fotografií fínskeho profesionálneho fotografa a publicistu Tauna Kohonena (1946) z okolia severského mestečka Kuusamo vraj prezentujú fínske veľvyslanectvá po celom svete už takmer desať rokov, ale napriek tomu stále robí dojem aj na ostrieľaných kurátorov. Ako uviedla Lesanka Turčeková zo Stredoslovenského múzea, fotografie zachytávajú lesy, stromy, rieky a jazerá z posledných miest divokej fínskej prírody v rôznych ročných obdobiach. Niekedy sa autor vrátil na rovnaké miesto, aby podal svedectvo o premenách, ktoré s druhovo bohatou prírodou charakteru sibírskej ihličnatej tajgy robí letné a zimné svetlo, „tma noci, šero večera“, vzácne zimné lúče a dlhé letné slnko. Ako dodala, autor fotografií, ktorý je vyštudovaným sociológom a ekonómom, o svojej práci fotografa uvádza, že podobne ako v prírode svetlo zobúdza divočinu, mohlo by zobudiť aj pocity v človeku k tomu, aby ochraňoval životné prostredie. Výstava potrvá do 30. júna.
(sita, tasr)