Bystruška odrazu vybehla na list. FOTO – AUTOR
Stojím pred pralesom šťavnatej zeliny. Tvoria ju rozmanité výmladky stromov, krov a tráv. No predovšetkým, je tu metrová žihľava. Niekde mi pílové chlpaté lístky brnkajú až po tvári a príjemne ma pŕhlia. Dolu preráža papradie a celú rastlinnú plejádu zväzujú dlhé, nekonečné a pichľavé konáriky ostružiny. Je to nepredstaviteľná zmes rastlinného spoločenstva, sila nového života, sila prírody.
Vliezam do tejto skrýše, spleti konárov a listov, hľadám čosi živé, trebárs celkom malé, len aby to malo nohy či krídla. Len aby som tu nebol sám. Trochu sa prikŕčam pod pálivé stonky žihľavy a už ho vidím – akýsi veľký chrobák tu v tieni a vlhku striehne na korisť. Tvrdé telo je dlhé asi dvaapol centimetra, krovky s hrbolčekmi sa javia medovočervené. Ticho, bez pohnutia, tu vyčkáva naša vzácna a chránená bystruška medená (Carabus cancellatus). Trochu sa uvoľním a pripravujem fotoaparát. Lenže bystruška je naozaj bystrý chrobák, moje počínanie v hustej zeline nevydržala. Skryla sa pod poleno spráchnivenej snete. Sadám si do lona zeliny, odkrývam skrýšu bystrušky a čakám na príležitosť, keď znovu vybehne medzi listy.
Súmrak pomaly sadal na lán poľa. Dočkal som sa. S usínajúcim dňom, keď už slnko uložilo svoje obrovské žeravé telo na západné hory, krôčik za krôčikom vychádza bystruška spod suchého polena. Keď už bola na odumretej kôre, vyšľahol z môjho fotoaparátu blesk a „medeného“ chrobáka osvietil. A bystruška? Akoby nič, stála ako prikovaná, veď je to pre ňu prírodný jav – blesky a hromobitie. Ale predsa sa pomkla dolu na zelený list, kde ulovila malú húseničku nočnej mory.
Opatrne chytám bystrušku medzi prsty. Držím ju zľahka za tvrdé krovky aj štít a odrazu mi vypustí na kožu ruky hnedú kvapku páchnucej tekutiny. Tekutinu vypudila, pravdepodobne, zo zadočku alebo z ústneho otvoru. Takto sa bráni pred nepriateľom, pred dravcom – vtákom či cicavcom, ktorý by si chcel na jej veľkom mäsitom tele pochutnať. Okamžité vystreknutie ochrannej látky dravca odpudí.
Keby som tak ešte mohol vystriehnuť párenie bystrušiek! Bol by to vzácny obrázok. Samček sa pári so samičkou v noci za úplnej tmy, a tak tento akt nemožno pozorovať. Samička potom nakladie vajíčka, z ktorých sa o niekoľko dní vyliahnu larvy. Sú tiež dravé, živia sa drobnými živočíchmi. Neskôr sa na zemi v lístí kuklia a onedlho sa z kukly vyliahne pekný chrobák.
IVAN KŇAZE
