Arafat a Irikát- verní priatelia. FOTO- REUTERS

enie.

Irikát svoju rezignáciu potvrdil. Odmietol však hovoriť o jej príčinách. Je to vraj vnútorná palestínska záležitosť.

Nemenované zdroje hovoria, že za Irikátovým rozhodnutím sa skrýva nespokojnosť, lebo premiér Abbás ho nezaradil do delegácie, ktorá by dnes mala rokovať z izraelským premiérom Arielom Šaronom. Ide o prvé palestínsko-izraelské rokovanie na takejto úrovni od začiatku takzvanej druhej intifády v septembri 2000.

Irikátova rezignácia a to, čo jej predchádzalo, sú prejavom bojov medzi premiérom Abbásom a prezidentom Arafatom. Napriek tomu, že Irikát a Arafat mali niekoľko kríz, napríklad, keď chcel Arafat v roku 1999 Irikáta odvolať z pozície hlavného vyjednávača, považujú ich za priateľov. Nezaradenie Irikáta do oficiálnej palestínskej delegácie je signálom, že Abbás sa snaží eliminovať priamy aj nepriamy vplyv Arafata na rokovania s Izraelom.

Nemožno vylúčiť ani osobný motív. Irikát, ktorého Abbás vo svojej vláde dlho nechcel, premiéra už dlho kritizuje. Abbás, podobne ako ďalší členovia delegácie - šéf bezpečnosti Mohammed Dahlan a predseda parlamentu Abú Ala - totiž podľa neho nereprezentujú palestínsku verejnosť. Všetci traja sú z časti palestínskej politickej elity, ktorá bola v exile a ktorú palestínska ulica neuznáva.

Ide o takzvaných Tunisanov - ľudí známych luxusným životným štýlom, ktorý si vraj dovolili za peniaze určené na hnutie odporu. Ich oblečenie, domy a autá sú v prudkom rozpore s chudobou v Gaze a na Západnom brehu.

Irikátova rezignácia však pravdepodobne nebude mať nijaký vplyv na dnešné palestínske rokovania so Šaronom v Gaze. Zdroje blízke jeruzalemskej vláde hovoria, že izraelské očakávania sú skromné. Už aj preto, že obe strany zdôrazňujú na rokovaniach iné priority. Izraelčania chcú hovoriť o bezpečnosti, Palestínčania o cestovnej mape.

JANA MIKUŠOVÁ