„Nezdá sa mi, že by sa na tému česko-slovenských vzťahov toho nejako zvlášť veľa napísalo alebo povedalo. No na druhej strane – hra zďaleka nie je len o rozdelení a budovaní medzištátnych vzťahov. Téma je naveky aktuálna, pretože je hlavne o vzťahoch ľudských. Mojou skúsenosťou je, že vo svete sa rozchodom oba štáty stali zaujímavými už dávnejšie. Raz som sa ocitol na hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, kde som mal hovoriť čosi o slovenskom divadle. Došli sa na mňa pozrieť Židia aj Američania, Francúzi aj Nemci, sála bola plná. Hlavnou témou však bolo, ako že sme sa my, dva národy, dokázali civilizovane rozísť. Povedal som: ako keď sa takí nie veľmi rozhádaní manželia rozídu a hľadajú k sebe inú cestu.“
Pražská babička, Máriina matka (Jana Šulcová):
„Žena má za sebou pestrú minulosť, muž pred sebou skvelú budúcnosť. Vždy sa však môže stať, že guma v gatiach praskne. V príbehu z bratislavskej Petržalky sa to stalo. Keď ma moje deti v minulosti naštvali, hovorila som im: Veď počkaj, vezmeš si spoteného panelákového trenírkára a budeš mať. To bola najhoršia vízia do budúcnosti, doslova synonymum hrôzy z nudy. To sa však dá zažiť rovnako v Prahe ako v Bratislave. Pokiaľ ide o spoločný štát, ľudia majú rovnako silné pocity, nech žijú na ktoromkoľvek jeho mieste. Slováci či Česi ma dokážu vytočiť rovnako ako môj pes, ale viem sa s nimi cítiť aj rovnako dobre. Prevrat je síce už dávno za nami, ale doteraz si myslím, že s medziľudskými vzťahmi poriadne zamával. Moja generácia sa narodila do ferbuára 1948, keď sme mali dvadsať, prišli Rusi a v štyridsiatke zrazu zamatová. Je to obrovský tlak na psychiku a v osobnom živote sa s tým každý musí vyrovnať po svojom.“
Martin, desaťročný syn (Tomáš Lukáč):
„Rozumiem tomu. Som centrom problému, lebo rodičia sa o mňa hádajú. Chránim si oboch a pritom musím rozmýšľať nad tým, čo urobiť, aby ma nerozdrapili na dve polovice. Ale som rád, že je to len hra, lebo v skutočnosti si to predstaviť neviem. Nechcel by som to prežiť.“
Vladimír, nový český partner (Svatopluk Schuller):
„Dieťa je symbolom zlatej strednej cesty, aj keď sa s tým bývalí manželia z príbehu popri vlastnej obmedzenosti ťažko vyrovnávajú. Chvalabohu, skúsenosti s rozpadom mám iba v prípade toho medzištátneho manželstva. Ale to mi stačí: aj bývalá Česko-Slovenská republika splodila spoločné dielo, a o to sa treba postarať.“
(ea)
