Práca v štúdiu vyžaduje vysokú koncentráciu. „Smiať sa na kolegových grimasách, na to niet času. Ale sranda musí byť,“ hovorí česká herečka Jana Šulcová (vpravo).
Hovorí sa, že jazykovo zmiešané manželstvá dokážu lepšie držať pohromade, pretože obaja partneri si to „svoje“ musia a chcú obhájiť. Jedno také, česko-slovenské, práve naberá éterickú podobu v štúdiách Slovenského rozhlasu. Ponúka príbeh rodiny, ktorá sa ocitla vo vážnej kríze v čase pred rozpadom republiky. Rozpad bývalého Česko-Slovenska mnohí svojho času prirovnávali k rozvodu manželstva. Otázka, kto za to môže, dnes už málokoho trápi a verejnosť sa príležitostne ubezpečuje, že je to tak dobre. Rozvodom sa však napokon rieši aj príbeh manželov Vargovcov z Petržalky. Svojim poslucháčom tlmočia, že aj za toto štrngali. Aby sa dozvedeli, či je minulosť na prekážku.
„Nápad nevznikol z nátlaku, ako to kedysi často bývalo. Minulosť nie je prekážkou, práve naopak – je obohatením. Podobná spolupráca sa už roky nerobila, a toto bol pravý dôvod oživiť ju,“ hovorí dramaturgička Slovenského rozhlasu Viera Remeňová. Práve na jej podnet napísala štvordielnu rozhlasovú hru Minulosť na prekážku česká kolegyňa Magdalena Wagnerová. Hra bola napísaná v češtine, slovenské repliky sa preložili. „Usilovali sme sa o živý dialóg, no nevytvárali sme žiaden československý slang. Skôr sme trvali na tom, aby si každá postava udržala svoj jazyk,“ hovorí Viera Remeňová.
Nevesta „umí česky“
Námet sa ponúkal sám a vyplynul z neho logický príbeh: Pražanka Marie je profesorkou češtiny a na Slovensku žije s manželom Jozefom a malým Martinom už desať rokov. Nemožnosť uplatniť sa v zamestnaní a bytové problémy v nej živia frustráciu, ktorej sa v tomto partnerskom vzťahu nedokáže zbaviť. Jej materinský jazyk sa stáva tým najlepším dôvodom na problémy. Súkromie svojej petržalskej dvojgarsónky začínajú manželia odhaľovať v momente, keď do ich vzťahu vstupujú noví partneri a vo vzduchu visí rozvod. Syn Martin hľadá u oboch rodičov oporu. Preto sa boj o to, kto viac získal a kto utrpel, najviac dotýka práve jeho.
Vhodne nevýhodné manželstvo
„Všetko sa to deje na poli spoločenských udalostí v rokoch 1989-93, no politikum v hre neprevláda. Chceli sme iba dať poslucháčovi pocítiť, že v spoločnosti niečo kvasí,“ vraví Remeňová. Zvolili „vhodne“ zmiešané manželstvo, aby bolo jasnejšie, že rozdielnosť jazykov v zamračených vzťahoch je práve tak podstatná ako zanedbateľná. Jazykovým spojivkom je totiž dieťa, ktoré je schopné prispôsobiť sa obom rečovým prostrediam.
„Trecie plochy sú vo vzťahu dôležité. No v prípade tohto manželstva je podstatnejší kultivovaný rozchod. Ak je vo vzťahu napätie, nemôže byť nikto spokojný,“ hovorí český dramaturg Hynek Pekárek. „Dalo by sa nad tým filozofovať donekonečna,“ uvažuje ďalej, „vzťahy sa miešajú, spojenie dvoch národov je ako manželstvo dvoch ľudí…“
No seriál je celkom normálny. Príbeh je zdieľny, jednoduchý, nekomplikovaný a privátne otázky len podvedome vyvolávajú myšlienky na spoločenské povedomie. „Myslím si, že je to takto dobre a dielo má šancu nezostarnúť,“ dodáva Pekárek.
Rozchod ako komunikácia na vyššej úrovni
„Téma je síce vážna, ale nie je to tragédia a dúfam, že humoru sme sa nevyhli,“ hovorí Viera Remeňová.
Vzťahy sa prečistili. V každom prípade, pôvodných rozhlasových vecí u nás za posledné roky vzniklo málo a situácia je podobná aj v Česku. „Spisovatelia dávno zistili, že písaním sa neuživia, takže rozhlasové hry môžu byť pre nich akýmsi hobby. Aj to je východisko,“ hovorí Hynek Pekárek.
Samozrejme, režisérovi Pavlovi Gejdošovi je príbeh blízky. Okrem toho je však presvedčený, že slovenským aj českým poslucháčom dokáže hra ponúknuť nové zvukové obohatenie. „Je príjemné použiť v takejto koprodukcii dva jazyky. Ale príbeh hovorí ešte aj o inom: ak rozpad manželstva nastane, nehľadajme spôsob, ako sa nenávidieť, ale cestu, ktorá umožní spoločnú komunikáciu. Dokonca na inej, vyššej úrovni,“ hovorí Gejdoš.
FOTO SME – PAVOL MAJER
