Šéfredaktor: Rudolf Chmel, vydáva Kalligram
Časopis Os má niekoľko podtitulov – jednak je to mesačník o prítomnosti s minulosťou pre budúcnosť, je to Fórum občianskej spoločnosti a ešte aj Ostrov osobitých postojov. Tohtomesačné čítanie ponúka ako tému mesiaca Jazyk náš každodenný, lebo jazyk je bežným javom, ktorý si už pomaly nevšímame – azda okrem prípadov, keď ho niekto na nás vyplazí. Na druhej strane sa jazyk v dávnejšej i celkom nedávnej histórii stal predmetom rozborov z takých rozličných pohľadov, až sme sa začali čudovať, či ten náš nástroj každodennej komunikácie vôbec poznáme. Vieme, že podlieha vplyvu spoločnosti, v ktorej sa používa. Vieme aj to, že ju sám spätne ovplyvňuje. No aj tak sa občas neubránime čerstvej dávke údivu. Tento údiv sa odzrkadľuje aj v nasledujúcich článkoch. Akým jazykom vôbec možno písať o holokauste? pýta sa slávny maďarský spisovateľ Imre Kertész, Aký je jazyk vedy? A čo sa stane, keď do jazyka hovorí politika? kladie otázky slovakista Michal Lukeš.
Okrem bežných esejí, rozhovorov a veľkého kultúrneho bloku s ďalšími rozhovormi a recenziami Os ponúka aj stránky venované európskej integrácii. Tentoraz je to Európa na Francúzsky spôsob. Časopis uverejňuje prejav francúzskeho premiéra Lionela Jospina Nie som vlažný Európan a článok politológa Iva Samsona K manifestu európskej ohrdnutosti. Čo teda dalo Francúzsko svetu? Dokonalú kuchyňu, krásnych mužov a príťažlivé ženy, neoddiskutovateľne obdivuhodný komplex umeleckých diel, charakteristický príťažlivý pohľad na svet. Ale aj menej obdivuhodný odkaz Francúzskej revolúcie a charakteristickú vetu c‘est la vie. Čo dáva Francúzsko Európe? Všetko už spomínané a k tomu vášnivú túžbu šíriť francúzskosť tak ďaleko, ako sa len dá. Nedáte si Európu na víne a estragóne?
