. Rómov roztrúsili po dedine, niektorí sa odsťahovali. Najviac ich odišlo na Moravu, do okolia Blanska. V rokoch 1976 až 1988 klesol v Hosťovciach počet Rómov zo 130 na 42.

„V tom čase bolo prostriedkom prispôsobenia cigánskeho obyvateľstva rozmiestnenie po celej obci,“ vysvetľuje tamojší starosta Rudolf Holečka. Na čele dediny stojí požehnaných 25 rokov a dohodnúť sa musí so všetkými obyvateľmi.

V minulosti mali Rómovia svoju osadu na hornom konci dediny. Aj dnes to tam ešte volajú Michov jarok. Neboli tam však roztrúsené drevené chajdy, ale domy z nepálenej tehly. Blato a plevy na ne miešali priamo v dedine. Podľa archívnych fotografií zo šesťdesiatych rokov sa nedá povedať, že by tie rómske boli horšie alebo škaredšie ako ostatné.

„V jednom z domov bývala Rómka sama – syna mala v ústave. Chceli sme jej trocha pomôcť, tak sme kúpili sporák a deky, ktoré sme žene darovali, aby v zime nezmrzla. Raz, keď trochu nasnežilo, sme sa k nej šli pozrieť. Z jej domu sme videli už len tri múry. Jedna priečka sa zrútila. Z komína sa však dymilo. Keď sme prišli bližšie, stará Rómka stála pri sporáku a pokojne na ňom varila,“ pospomínala si hlava dediny.

„Rómovia tu žili odnepamäti. Aj v starých kronikách sa o tom píše. Pozor, ale nie olaskí cigáni. Naši mali svojho richtára, dokonca dve hudobné kapely. Chodili hrávať aj po okolitých dedinách. Vždy počas pôstu, keď ostatní v dedine nesmeli chodiť na zábavy, usporiadali cigánsky bál. Cez hody a počas Vianoc hrávali pod oknami,“ hovorí starosta.

Keď sa pýtam, či sa tí, čo tu zostali žiť, líšia od svojich predkov, starosta odpovedá: „Ani dnes nie sú nejaké vážne problémy. A lajdáci sú predsa aj medzi bielymi. V rámci verejnoprospešných prác som zamestnával štyroch Rómov a poviem vám, že som bol s nimi hádam ešte spokojnejší než s bielymi.“

V okolitých obciach je Rómov len pár. „V Zlatých Moravciach ich je ešte dosť. Ale oni sa hocikde neusadia. Boli takí, čo si kúpili domček v susednej dedine, ale nevydržali tam. Potrebujú byť spolu,“ dodáva.

JURAJ GERBERY