e na pozíciu trojky za Kučerom a Hrbatým. Dvadsaťšesťročnému tenistovi patrí rola náhradníka, čakateľa aj v zápase s Ruskom.

Pred rokom ste pred zápasom s Rakúskom v Bratislave vyhlásili, že súpera treba zdolať už len kvôli rakúskym colníkom, ktorých vinou sa vytvárali na hraniciach dlhé rady a znepríjemňovali cestovanie. Kvôli čomu by teraz malo Slovensko vyhrať nad Ruskom?

„Politiku nechám bokom. Rusov by sme mali zdolať preto, aby sme im vrátili prehru 2:3 spred dvoch rokov v Moskve, kde nám víťazstvo ušlo o chĺpok. Bude to veľmi ťažké. Domáce prostredie prináša stres pre chalanov, ktorí nastúpia na kurt. Uvidíme, ako sa s tým vyrovnajú. Dúfam, že to z nich po prvých gemoch spadne a podajú optimálny výkon.“

Opíšte duch v kabíne počas týždňovej prípravy.

„Je taký, ako býva pred inými súbojmi v Davisovom pohári. Na začiatku prípravy bola atmosféra uvoľnená. Ako keby sa ani nič nedialo. Ale v utorok, v stredu sa už dalo cítiť napätie, aj my hráči sme boli nervóznejší, hlavne keď nám to v tréningu nešlo, ako sme si predstavovali.“

Práve vy ste takým typom, že v kolektíve viete uvoľniť napätie.

„Nielen ja, ale celý tím. Sme partia, počas prípravy chodíme spolu na obedy, večere. Tam sa zvyčajne luftuje stres. A potom ho treba uvoľniť v kabíne tesne pred zápasom.“

Čo ste si pomysleli vo chvíli, keď pán Ricci Bitti na žrebovaní vytiahol Kučerovo meno?

„Že je lepšie, keď hrá Karol prvý zápas. Jednoznačne. Aj keď som počul názory, že výhodnejšie by bolo začínať s Hrbatým. Dominik je odolnejší voči stresu a práve druhý zápas je v tomto smere oveľa náročnejší. Ak sa vyhráva 1:0, v nasledujúcom stretnutí chce hráč prispieť druhým bodom. Alebo sa prehráva 0:1 a treba sa usilovať o vyrovnanie. Na prvý zápas sa dá ľahšie pripraviť, rozcvičiť, začiatok je stanovený. Na nasledujúci duel sa vyčkáva a neraz sa už stalo, že skóre 2:0 na sety sa obrátilo na 2:3 a v šatni bolo treba tvrdnúť i dve hodiny. Preto aj ja na turnajoch nerád hrám tretí či štvrtý zápas v dennom programe, lebo nikdy neviem, kedy nastúpim, a nemôžem si pripraviť harmonogram. Pre Karola bude lepšie, že si môže všetko načasovať, Dominik je v tomto smere menej komplikovaný typ.“

Hrbatý má s Kafeľnikovom pozitívnu zápasovú bilanciu 8:1. Ruský tenista však tvrdí, že Davis cup je niečo iné, že Dominika zdolal práve v tejto súťaži, čo by sa mohlo znova zopakovať. Čo si o tom myslíte?

„Najväčšiu úlohu hrajú vzájomné zápasy, aj keď Jevgenij tvrdí niečo iné. V hlave to zostáva. Na druhej strane aj Dominik môže byť pod psychickým tlakom, že svetovú jednotku Safina naposledy v Austrálii zdolal v troch setoch a teraz každý očakáva ďalšie víťazstvo. Súboj Slovensko – Rusko bude aj hrou nervov.“

Ako prežívate daviscupové zápasy v pozícii trojky na lavičke?

„Radšej by som bol na kurte. Aj keď je jasné, že chlapci sú lepší a musia tam byť oni. Profesionálni športovci vedia, že hoci nastupujú na zápas nervózni, časom sa toho zbavia. Ale ak som na lavičke a záleží mi na výsledku, prežívam iný druh stresu. Napríklad vlani s Rakúskom sme po dvoch dňoch viedli 3:0, išli sme to trochu osláviť. A hoci som mal na tréningu celý týždeň výbornú formu, v nedeľu v súboji s Koubekom som bol úplne mimo. Stres na mne zanechal stopy. Myslím si, že keby som bol na kurte, bol by som čerstvejší. Byť na lavičke je vyčerpávajúce.“

V rebríčku ATP Tour ste sa hlboko prepadli v druhej stovke, aká je vaša aktuálna forma?

„Taká, aká bola v poslednom období: na tréningu hrám výborne, som vyrovnaný s Hrbatým aj s Kučerom, no v turnajových zápasoch sa mi nedarí preraziť. Na posledných troch podujatiach vo svete som bol možno lepší ako súperi, lenže víťazstvo mi zakaždým ušlo pomedzi prsty. Čakám na ďalšie šance. Tenis sa z veľkej miery odohráva v hlave. Najdôležitejšie je neklesať na mysli. Raz to príde aj v turnajoch.“

Vlani ste sa stali otcom malého Janka. Teraz má sedem mesiacov. Ako vás ako tenistu poznamenalo manželstvo a rodičovstvo?

„Myslel som si, že sa zmením, že ako tenista budem zodpovednejší, že prestanem lámať rakety. Ale zostal som rovnaký. Pravda, dieťa ma zmenilo ako človeka. Poznám pocity, aké som dovtedy nepoznal. Zamiloval som sa do syna. Zbožňujem ho. Od rána, keď sa zobudí, keď ho vyberám z postieľky. Po celý deň. Stále.“

ONDREJ GAJDOŠ