Dejinami dovolenky sa slovenskí historici príliš nezaoberajú. Ani v Encyklopédii Slovenska sa o nich nehovorí. V Historickom ústave SAV si pomohli Ottovým slovníkom náučným, podľa ktorého sa dovolenka na zotavenie rozšírila v našich krajinách koncom devätnásteho storočia. Zákonodarstvo sa ňou začalo zaoberať až v dvadsiatom storočí.
Pôvodne bola dovolenka výsadou „zamestnancov vo vyšších službách“ (úradníkov), ale i niektorých iných a mali ju potvrdenú v služobných zmluvách. Od roku 1910 zaručoval dovolenku, minimálne desať dní, zákon o obchodných pomocníkoch.
Po prvej svetovej vojne sa zákonom zaručená platená dovolenka vo väčšine štátov rozšírila aj na iné kategórie pracujúcich. V Československu dostali napríklad baníci dovolenky v roku 1922. Prvých päť rokov baníčenia to bolo päť dní dovolenky ročne. Po pätnástich rokoch mal baník právo na 12 dní dovolenky.
Vysokí štátni úradníci, obchodníci, statkári, fabrikanti, ktorí mali svojich zamestnancov, skrátka „smotánka“, chodili už za Uhorska cez leto do kúpeľov, často i na dva mesiace. Zvyk chodiť do kúpeľov vznikol už v osemnástom storočí. Chodilo sa do Vyhní, Sklených Teplíc, Karlových Varov, Álp, ale i na Riviéru (častejšie taliansku ako francúzsku). „Nechávali si i lietadlom voziť halušky,“ hovorí historik.
Úradníci posielali svoje rodiny na „letné byty“ a sami za nimi dochádzali, keď sa dokázali uvoľniť. Od začiatku dvadsiateho storočia sa lyžovalo a ako miesto dovolenky pribudli Tatry. Za prvej republiky sa začalo chodiť do Chorvátska. Dovolenka sa stala masovou záležitosťou pre strednú vrstvu i pre robotníkov. Sociálna politika sa silnejšie začala presadzovať za slovenského štátu.
V Európe bol priekopníkom sociálnych zákonov v prvej tretine devätnásteho storočia konzervatívec, „železný kancelár“ Otto von Bismarck, ktorý „vždy o konskú dĺžku predbiehal sociálnych demokratov“. Rakúšania s odstupom času jeho zákony odpisovali.
Vo Francúzsku považoval Francúzsky ľudový front za svoj veľký úspech presadenie dovolenky v roku 1935. V tých časoch sa v lete celý Paríž vyrojil k moru. (fw)
