BRATISLAVA – Zákonom stanovená dĺžka dovolenky je dnes 20 pracovných dní ročne a po pätnástich odpracovaných rokoch o týždeň viac, teda 25 dní. Túto dĺžku má dovolenka len niekoľko rokov – až do roku 1997 sa zamestnanci, ak sa nedohodli so zamestnávateľom ináč, museli uspokojiť s tromi týždňami. Návrh na päťtýždňovú dovolenku pre všetkých zamestnancov, bez ohľadu na odpracované roky, v parlamente neprešiel.

Dovolenka ako čas, na ktorý opustíme svoju stálu činnosť, ktorou si zarábame na živobytie, je fenoménom už niekoľko storočí. „Pri roľníckych spoločenstvách v stredoveku aj neskôr sa nedalo hovoriť o letnej dovolenke. Život roľníkov sa točil okolo ročného cyklu, teda „dovolenkovali“ vlastne celú zimu. Na jar sa začínali práce na poli, pokračovali cez leto žatvou, na jeseň vinobraním, oberačkami, zabíjačkou. V zime muži len opravovali nástroje, ženy priadli, tkali,“ hovorí etnologička Rastislava Stoličná.

Odklon od prírodného cyklu nastal v stredoveku u tých vrstiev, ktoré prestali byť závislé od pôdy. Vakácie, teda prázdniny, zaviedli univerzity, ktoré posielali domov študentov. Aj remeselníci si mohli dovoliť istý čas svoju prácu prerušiť. Samozrejmosťou boli letné pobyty šľachty, ktorá si stavala honosné letné sídla. Jej životný štýl napodobňovalo meštianstvo, ktoré začalo pestovať tradíciu odchodov na letný byt, do kúpeľov, tradíciu poznávacích ciest za historickými pamiatkami. Už v roku 1817 napísal anglický básnik Byron, že Rím „je zamorený Angličanmi – davom ťulpasov s vytreštenými očami“.

Dovolenkárov spája podľa psychológov jeden motív – túžba prelomiť strnulé normy každodennosti. Trocha slobody, trocha dobrodružstva, trošku leňošenia, trošku plytvania – to všetko dodáva silu na zvládnutie „normálneho života“ – kolotoča povinností, časových rozvrhov, rutiny.

(mar, fw)