ch s Chorvátskom podarilo na Tehelnom poli vylúštiť s iránskymi zverencami.

O to smutnejší je dojem, že pre jeho kolegu Jozefa Adamca sa stáva záhadou vlastné mužstvo. J. Adamec zvyčajne na sériu štyroch prehier za sebou reaguje spomienkou na predchádzajúcu dvanásťzápasovú šnúru bez prehry, ktorá je podľa neho dôkazom ním nastúpenej úspešnej koncepčnej cesty, a tak podobne.

V stredu večer sa mu rozsypal mýtus o jej základe - dobre organizovanej pevnej defenzíve. Obrancovia sa potulovali v okolí šestnástky ako námesační, súčinnosť so stredovou líniou vyznievala opozične.

Adamec utrpel najzrozumiteľnejšiu prehru, aká môže trénera postihnúť. Hra i výsledok zaostala v Bratislave za kapacitou hráčskeho potenciálu. Aj príčina bola jasne čitateľná - zlá organizácia hry. Vyšší termín - systém - na trávniku nebolo badať. V Baku dirigoval obranu Varga, v Bratislave v druhom polčase Timko… Načo je tam potom tréner? Aby pochválil hráčov, že zobrali chlapsky prehru na svoje plecia?

Skúsený Kinder sa pred návratom do reprezentácie po troch rokoch netají ambíciou na trvalejší pobyt, po zápase pripúšťa, že sme súpera podcenili…

Futbalové vedenie v poazerbajdžanskej kríze svojho trénera i seba úspešne zachránilo teóriou, že je slušné, aby tréner kvalifikáciu dokončil. Otázkou, či je slušné, aby si osvojili právo rozhodnúť o poslednej šanci tí istí, ktorí už zlyhali, sa zrejme nebudú obťažovať ani po Iráne.