Aby som sa vyhla obvineniu z jednostrannosti, fanatizmu, čo býva dosť častým javom v našich pomeroch, ak oponent nemá dosť argumentov, začnem M. Gándhím. Vymenúva medzi hlavnými sociálnymi hriechmi, proti ktorým treba bojovať, politiku bez princípov, vedomosti bez charakteru, vedu bez humanity. A pápež Ján Pavol II. v encyklike Centesimus annus toto: „Ak neexistuje žiadna definitívna Pravda, ktorá vedie a usmerňuje politickú činnosť, potom názory a presvedčenie môžu byť ľahko manipulovateľné!“
Bola by som rada, keby ľudia skôr ako začnú o niečom rozhodovať, hľadali informácie, poznatky a z nich si robili závery. Teda aby ich konanie bolo kompetentné z vecnej, odbornej stránky, ale hlavne ak ide o rozhodovanie, ktoré sa týka širšej verejnosti - nesmie mu chýbať kompetentnosť etická. Teda niesť zodpovednosť za dopad svojich rozhodnutí. Týka sa to politikov, médií a ostatných verejných činiteľov. Pretože v demokracii je síce všetko dovolené, ale nie všetko je osožné!
Každý človek sa narodí v určitom čase a v určitom priestore. Aj nás, obyvateľov Slovenska, zastihol rok 1989 v určitej spoločenskopolitickej situácii, ktorá zanechala svoje stopy aj v oblasti spoločenského myslenia. Je to vlastne logické. Potrebujú totalitné režimy, aby ľudia poznali pravdivú históriu? Stačilo od Marxa a Lenina! Právo, filozofiu, sociológiu, kybernetiku! To všetko patrilo do tzv. buržoáznej pavedy! Preferovali sa technika a prírodné vedy, kde absolventi nadobudli síce odbornosť, ale v rámci prednášok marxizmu-leninizmu mnohých presvedčili, že to pre šťastný a úspešný život stačí. Obmedzilo sa vyučovanie cudzích jazykov, zrušila sa latinčina (načo staré múdrosti?!). Obmedzilo sa a nakoniec zlikvidovalo vyučovanie náboženstva - načo je v totalite láska k blížnemu - treba krv, revolúcie, načo Desatoro.
Chceme byť Európanmi, ale robíme všetko pre to, aby Európa prestala byť Európou. Vážení ministri, politici, novinári - tak ako má svoje špecifikum ázijská civilizácia, arabský svet, t. j. svoj spôsob života, literatúru, architektúru, má ju aj Európa a to je kresťanský spôsob života. Prečo sa jej nepriučíte, dokonca pomáhate jej likvidácii. Prosím - poznať, poznať, poznať a potom rozhodovať.
Ak by ste ma chceli umlčať kritikou spôsobu života kresťanov v minulosti i dnes, máte pravdu. Ale len v tom prípade, ak opäť zafunguje naša osvedčená nelogickosť. Je totiž rozdiel medzi kresťanstvom a kresťanmi. Bohužiaľ! Uznáte, nemožno likvidovať dopravné predpisy, pretože ich vodiči nedodržiavajú!
PhDr. MÁRIA ĎURIŠINOVÁ, Bratislava