LONDÝN - Séria ekonomických indikátorov od indexu Ifo cez priemyselnú produkciu až po nezamestnanosť naznačuje, že najväčšia ekonomika eurozóny Nemecko je nielenže ďaleko od oživenia, ale smeruje do recesie. Posledný vývoj vyvoláva zároveň obavy, že spomalenie dynamiky ekonomického rastu v Nemecku tvrdo zasiahne aj krajiny strednej a východnej Európy, pre ktoré je Nemecko najväčším exportným partnerom.
Na druhej strane je jasné, že roky masívneho rastu investícií posilnili pozíciu stredoeurópskych štátov tak, aby dokázali bez ujmy prekonať čiastočný pokles dopytu zo zahraničia. O tom, či a ako sa oslabenie nemeckého hospodárstva prejaví na vývoji týchto ekonomík, polemizujú v štúdii pod názvom Stiahne Nemecko východnú Európu nadol? analytici zo skupiny The Economist Intelligence Unit (EIU).
Keďže väčšina krajín reformnej Európy má charakter malých otvorených ekonomík, na prvý pohľad sa zdá, že degradácia medzinárodného ekonomického prostredia bude mať priamy a bezprostredný dosah na ich ekonomickú výkonnosť. Podiel vývozu na HDP dosahuje v týchto štátoch v priemere 30 percent, aj keď pri pomerne veľkej variabilite medzi jednotlivými krajinami v rozmedzí od 20 percent v Poľsku do 60 percent v Slovenskej republike.
Desiatka krajín kandidujúcich na členstvo v EÚ orientuje veľkú časť svojho vývozu práve do jej členských krajín, medzi ktorými má mimoriadne dôležitý význam Nemecko. Stredoeurópske krajiny umiestnia na nemeckom trhu bežne od 30 do 40 percent svojho exportu.
EIU prognózuje tohtoročný rast nemeckej ekonomiky na úrovni 1,1 percenta čo je v porovnaní s minuloročným 3,3-percentným tempom rastu podľa pozorovateľov „žalostne málo“. Nemecko sa tak zaradí v rámci OECD medzi krajiny s najslabšou ekonomickou výkonnosťou. Zatiaľ čo hospodárska situácia Nemecka vyzerá čoraz hrozivejšie, export desiatky kandidátov na členstvo sa drží prekvapivo na vysokej úrovni. Všetky krajiny z kandidátskej skupiny totiž vykázali v prvom polroku 2001 dvojciferný nárast exportu, pričom v Poľsku, Česku, Maďarsku a na Slovensku dosiahla medziročná miera rastu hodnoty v rozmedzí od 15 až 20 percent. Naznačuje to, že reformné ekonomiky dokázali pokračovať vo zvyšovaní svojho podielu aj na slabnúcom trhu Európskej únie, čo vysvetľuje analytická skupina EIU viacerými faktormi.
Integrácia medzi východnou a západnou Európou pokročila tak ďaleko, že mnoho východoeurópskych podnikov je v súčasnosti integrálnou súčasťou západoeurópskej výrobnej siete. „Ilustruje to silná korelácia medzi importom a exportom východných krajín, keď mnohé fabriky spracúvajú importované komponenty do finálnych produktov, ako sú autá a odevy,“ uvádza sa v analýze.
Druhým dôvodom dobrej formy tranzitívnych ekonomík je podľa EIU silná konkurencieschopnosť, ktorú si krajiny udržali vďaka veľkému objemu investícií a len miernemu rastu miezd. Iným vysvetlením môže byť skutočnosť, že krajiny kandidátskej desiatky diverzifikujú svoj export aj mimo Nemecka. Podiel Nemecka na celkovom exporte poklesol v uplynulom roku vo väčšine reformných krajín, zatiaľ čo podiel Talianska, Francúzska či Británie sa zvýšil. V týchto krajinách sa pritom neočakáva také spomalenie hospodárskeho rastu ako v Nemecku. (sita)
