o sedem percent ako dôsledok prekročenia rozpočtových úrokov z domácich a zahraničných úverov, pôžičiek a vkladov,“ uvádza sa v materiáli, ktorý má dnes schváliť vedenie ministerstva financií. Ide o prvý konkrétny odhad predpokladanej odchýlky skutočných a plánovaných príjmov štátneho rozpočtu.
Jeho očakávania vysokých daňových príjmov súvisia s doterajším vývojom dane z pridanej hodnoty. Na výrazné podhodnotenie v tejto kategórii upozornil začiatkom týždňa aj hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth, podľa ktorého by skutočný výber dane z pridanej hodnoty mal byť v celoročnej bilancii až o 13,5 miliardy korún vyšší. O ďalších 1,4 miliardy viac v porovnaní s plánom by mal štát podľa Tótha vybrať pri dani z príjmov právnických osôb.
Okrem vyšších príjmov však ministerstvo financií predpokladá na konci roka aj výrazne vyššie výdavky štátu. „Výdavky štátneho rozpočtu by mohli dosiahnuť 242,4 miliardy korún, čo je o 24,6 mld Sk viac, než sa rozpočtuje. Prekročiť by sa mali všetky druhy výdavkov - bežné aj kapitálové,“ tvrdí ministerstvo.
Vyššie výdavky by okrem zvýšeného príjmu z daní mali byť financované „zapojením nerozpočtovaných príjmov z grantov a transferov“. Tie by mali dosiahnuť 10 miliárd. Ostávajúci rozdiel medzi výdavkami a príjmami štátneho rozpočtu - 8,1 mld Sk - budú predstavovať výdavky na reštrukturalizáciu bánk.
Podľa posledných údajov rezortu financií dosiahli príjmy štátneho rozpočtu za prvých sedem mesiacov tohto roku 119,5 mld Sk, viac ako 66 percent z celoročného očakávaného plnenia. Na dani z pridanej hodnoty vybral štát v tomto období približne 41 mld Sk. V prípade dane z príjmov právnických osôb predstavuje zinkasovaný príjem 13,344 mld Sk - takmer tri štvrtiny z celoročného plánu.
MICHAL NALEVANKO