Tieto plány sa priblížili realite, odkedy sa prezidentom SNTE, spoločnosti, ktorá vežu spravuje, stal Jean-Bernard Bros. Muž, ktorý má na parížskej radnici na starosti turistický ruch, má v úmysle vrátiť sa k projektu bývalého vedenia, ktoré dlho uvažovalo o rozšírení priestorov vysokej dominanty Paríža smerom do podzemia. Podzemný vchod by slúžil nielen ako vstupná miestnosť s pokladnicou, ale uvažuje sa aj o reštaurácii, múzeu Eiffelovky a kongresovej sále. Podzemné priestranstvo by bolo zvrchu prikryté priehľadnou kupolou, vďaka čomu by sa návštevníkom otváral pohľad na 112 rokov starú vežu.

„Návšteva Eiffelovej veže trvá príliš krátko, asi hodinu, po prehliadke tu ľudia neostávajú, nie je tu nič iné na pozeranie. Treba ich tu nejako udržať,“ hovorí Bros. Jediným miestom, kde si teraz môžu návštevníci oddýchnuť a vychutnať kúzlo veže, sú luxusné reštaurácie na druhom poschodí a kaviareň a bufety na prvom poschodí, ktoré majú veľmi obmedzenú kapacitu. Počas letnej sezóny navštívi Eiffelovu vežu denne v priemere 30-tisíc ľudí. Vybudovanie podzemného vchodu by stálo 400 až 500 miliónov frankov, pričom stavebné práce by trvali tri roky.

Bros ešte musí presvedčiť parížskeho starostu Bertranda Delanoa, že jeho projekt je vysoko rentabilný. Ako argument pre úspešný podzemný vchod môže použiť sklenenú pyramídu, ktorá sa týči nad podzemným vstupom do Louvru. (čtk)