Irvinga Chaisa nijako nedesí, keď sa má každý pracovný deň pozerať do tisícky nemrkajúcich očí. Nie je to ale nič prekvapivé. Polovicu života strávil obklopený strnulými pohľadmi a namaľovanými úsmevmi, napísal na svojom online spravodajskom serveri Fox News.
Chais je „doktorom“ v Newyorskej bábikovskej nemocnici, ktorá vracia zdravie plyšovým medvedíkom, Bárbinám i Kenom, bábikám, slonom i starožitným hračkám. Ale pozor, Chais nie je žiadny začiatočník. „Už som opravil možno milión hračiek,“ hovorí bielovlasý džentlmen s miernym úsmevom. „Liečim ich už polstoročie.“ Irving Chais predstavuje už tretiu generáciu opravárov hračiek vo svojej rodine. „Bábikovskú“ nemocnicu založil - i keď to pôvodne nemal v úmysle - jeho dedko na manhattanskej Lexington Avenue koncom 19. storočia. Vtedy si tu otvoril salón krásy, spomína Chais. „Boli to časy, keď ženy nosili dlhé vlasy plné kučier a trvalo pol dňa, než im ich človek za päťdesiat centov naonduloval,“ rozpráva Chais. „Tie ženy so sebou privádzali aj svoje deti a tie deti si nosili bábiky. A hovorili ‘moja bábika potrebuje novú parochňu‘ - a dostali novú parochňu.“ Okolo roku 1900 prosperoval podnik tak dobre, že rodina úplne zrušila módny salón a premenovala ho na Newyorskú bábikovskú nemocnicu.
Každý rok má Chais a jeho pomocníci v rukách stovky hračiek, ktoré utrpeli nejaké traumy - od kučeravých poníkov, ktorí nepotrebujú viac než trochu čerstvej farby do očí, až po storočného plyšového medveďa, ktorému už pomôže len úplná transplantácia kožucha. Najrozmanitejším - a tiež najdrahším - pacientom „doktora“ Chaisa bola malá zlatá egyptská figúrka nemenovaného zberateľa, mala pohyblivé ručičky a nožičky, ktoré jej začali vypadávať. Nápravná operácia vyhnala cenu vysoko nad tisíc dolárov, ale stálo to za to, pretože figúrka môže mať odhadom 10-tisíc rokov (nepatrí sa hovoriť o veku, ale možno to raz malá zlatá dáma prepáči).
Sám seba považuje za jedného z posledných umelcov upadajúcej profesie. „Je to mŕtve umenie,“ hovorí, „nie umierajúce, ale mŕtve, mŕtve. Len sa pozrite na bábiky, čo sa vyrábajú teraz. Lacné handričky namiesto oblečenia, lacné tváre, pohromade držia na prúžkoch gumy. Je to lacné, lacné, lacné.“
Zberateľ hračiek Peter Ciavarella Chaisovu oddanosť hračkám obdivuje. „Hračka má sentimentálnu cenu,“ hovorí a ukazuje na plyšového medvedíka rozobraného na „operačnom stole“. „Za takého plyšového medvedíka by ste na blšom trhu dali sotva dvadsať dolárov. Ale tu za jeho opravu pokojne zaplatíte i tisíc, pretože v detstve ste zaspávali, držiac ho v náručí. Tento človek vie urobiť kúzla, dodáva Ciavarella.
(čtk)Odkaz sponzorovaný SME online:
Aj ty môžeš pomôcť - zemetrasenie v Indii, informácie tu.
