
Nitriansky rodák Jozef Daňo nastúpil v príprave v drese Ak-Bars Kazaň v siedmich zápasoch, vsietil dva góly a na dva prihral.
ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
v tejto sezóne do ruského hokeja a po mesiaci prípravy v špičkovom klube Ak-Bars Kazaň vraví: „Mojím cieľom vždy bola NHL v Severnej Amerike. Nevyšlo to, ale zatiaľ nemám prečo ľutovať rozhodnutie cestovať za profesionálnym chlebíkom na východ. Je to lepšie, než som predpokladal.“
Ísť v tomto čase za biznisom do Ruska sa všeobecne považuje za riziko. Jozef Daňo je však spokojný: „Klub Ak-Bars pracuje na profesionálnej báze. Plat vrátane bonusu za podpis mi beží podľa dohodnutých splátok, hokejová partia je taká ako v hociktorom inom mužstve, kde som pôsobil. Už sa teším na začiatok Superligy. Zatiaľ je – vjsó v parjádke!“ zahlásil 32-ročný slovenský reprezentant, ktorý má na svojom konte 116 štartov v národnom tíme SR, hral na majstrovstvách sveta 1996 – 1998, na olympijských turnajoch 1994 aj 1998.
V posledných piatich sezónach obliekal Daňo dres Třinca v českej Extralige, po vypršaní zmluvy si hľadal nové miesto. V júni bol na skusoch v Kazani, vyše miliónové stredisko Tatárskej republiky vzdialené 900 kilometrov od Moskvy si pozrel v sprievode českého majstra sveta Tomáša Vlasáka. Vlasák nakoniec dal prednosť švajčiarskej lige, a ani ďalší český rodák Jan Benda nebude nakoniec Daňovým spoluhráčom. Po príprave v Kazani dal prednosť zmluve v tíme NHL Edmonton Oilers.
„Dres mužstva Ak-Bars Kazaň obliekam oficiálne už vyše mesiaca, ale mesto poznám len minimálne. Stále sme na cestách v Európe,“ uviedol náš hokejista a doložil plán prípravy: júl – tri týždne vo Fínsku, august – turnaj vo Švédsku, turnaj v Moskve a turnaj vo Veľkej Británii. „Najmä príprava vo Fínsku ma stála veľa síl. Rusi si zakladajú na kondičnej pripravenosti, pre nich je normálne, že o siedmej ráno sme vyrážali z hotela na vytrvalostný beh okolo jazera a každý deň sme trénovali štvorfázovo. Moje ľavé koleno aj desať rokov po operácii viackrát zabolelo, ale vydržal som to. Zdá sa mi, že najhoršie mám už za sebou,“ uľavilo sa Daňovi.
Mužstvo Ak-Bars, čo v preklade z tatárčiny znamená biele pumy, ide do nového ročníka ruskej Superligy s najvyššími ambíciami. Namiesto Jana Bendu získalo do útoku Patrika Martinca zo Sparty Praha, v príprave vyhralo turnaj na ľade švédskeho Björklövenu a teraz v dvoch zápasoch turnaja Pohár Spartaka v Moskve nedostalo gól: nad Omskom vyhralo 1:0, nad Krídlami sovietov 4:0.
„Žasnem, koľko je tu výborných hokejistov, aj keď odliv Rusov za hranice neustáva. Naše mužstvo má aj po mesiaci v príprave sedem útočných formácií, rovnako je to aj v ďalších mužstvách. Konkurencia ako hrom,“ s obdivom vravel Jozef Daňo. Tréner Kazane Vladimir Krikonov ho zaraďuje raz do stredu prvého útoku, inokedy vedie druhú formáciu. Naposledy hral Jozef na moskovskom ľade ako center druhej formácie medzi Kudermetovom a Gizetulinom. V hoteli býva na izbe s ostrieľaným hokejistom z NHL Kvartaľnovom (tri sezóny v Bostone), ktorý bol vlani najproduktívnejším hráčom Kazane. Platové zatriedenie v ruskom hokeji zaskočilo aj Daňa, najnižšie kategórie hráčov sa pohybujú od 6000 dolárov mesačne (v prepočte cca 300 000 korún), plus prémie za zápasy.
„Mojím kompasom v mužstve aj v ruskom hokeji je bývalý obranca Vítkovíc Dima Jerofejev. „Pomáha mi, keď chcem niečo povedať. Rozumiem takmer všetko,“ vravel Daňo po štrnástich rokoch kontaktu s ruštinou. Na základnej aj na strednej škole mu bola na obtiaž, teraz si vyčíta, že sa jej nevenoval viac.
Daňo dostal v Kazani dvojizbový byt, ale zatiaľ si ho nestihol užiť. V meste strávil vari desať dní. Inak je stále na cestách. O cholere v tatárskej oblasti sa dopočul len okrajovo. V Kazani dosiaľ neodohrali ani jedno prípravné stretnutie. Zato v Moskve pozná najlepšie miesta na jedenie a po poslednej návšteve v špecializovanej ukrajinskej reštaurácii zostal v úžase: „V strede miestnosti ohraničenej sklom babka chovala domáce zvieratá – koňa, kravu, kozu, sliepky – a hostia dookola si viac všímali ich ako jedlo na tanieri.“
Jozef Daňo nie je jediným slovenským hokejistom v ruskej Superlige. Do Chabarovska neďaleko japonských hraníc sa pobrali Vlastimil Plavucha s Romanom Stantienom. Spojenie Slovákov na tisícky kilometrov Chabarovsk – Kazaň zatiaľ nefunguje. Rozbehne sa až na začiatku súťaže. Daňo sa už teší na domácich fanúšikov v štvortisícovej hale Paláca športov, zimomriavky mu však naskakujú pri pomyslení na ošarpanú bázu klubu za mestom, kde ešte podľa starých zásad musí mužstvo stráviť deň pred ligovým zápasom.
„Ruská liga bola pre nás vždy akýmsi strašiakom. Ja sa jej už nebojím. Oprášil som si ruštinu, partia v kabíne je v poriadku, Superligu by som mal zvládnuť, peniaze mi platia – takže čakám už len na rodinu,“ dodal náš hokejista. V nedeľu linkou Viedeň – Frankfurt – Kazaň za ním letí na týždňový pobyt manželka Andrea so šesťročným synom Markom, v decembri potom majú naplánovaný spoločný pobyt s mužstvom v exotickom Dubaji.
„Myslel som si, že tu nevydržím ani rok. Teraz rozmýšľam, že by som zostal v Kazani aj ďalšiu sezónu,“ vravel po prvých týždňoch v ruskom klube slovenský hokejista Jozef Daňo.
ONDREJ GAJDOŠ