Dlhšie hluché obdobie v kontaktoch medzi Ruskom a krajinami strednej Európy sa pokúsi Moskva v najbližšom období preklenúť. Hovorí sa o viacerých dvojstranných stretnutiach na najvyššej úrovni. Prvou veľkorysejšie poňatou cestou Putina a jeho družiny do nášho regiónu je trojdňová návšteva Rakúska.

Putin prišiel obchodovať – má so sebou napríklad šéfa Gazpromu Rema Viachireva a riaditeľa štátneho monopolu na obchod so zbraňami Rosoboronexport Andreja Beľjaninova. Rád by dodával Rusku viac strojárskej produkcie a naopak získal viac rakúskych investícií. Na program sa však zhodou okolností „pretlačila“ i otázka rakúskej neutrality.

Putin prichádza do Viedne krátko po tom, ako rakúski ľudovci predložili parlamentu návrh bezpečnostnej doktríny, podľa ktorej sa Rakúsko vstupom do Európskej únie fakticky vzdalo neutrality. Rakúska neutralita bola pritom kľúčovým prvkom sovietskej predstavy o rovnováhe síl v Európe. Hovoriť o vstupe do NATO je predčasné, otvorená debata o takejto možnosti však vrhá tieň na aktuálne obchodné záujmy Ruska. Rusko hovorí v politickej rovine o jedinej bezpečnej Európe pre všetkých. V obchodnej rovine sa potom usiluje predať rakúskej armáde svoje stíhačky MiG-29, ale aj ďalšiu vojenskú techniku. Bude však vláda, ktorá sa otvorene zrieka neutrality, nakupovať nové zbrane v Rusku?

Zázračne lacné migy

Rakúsko chystá tender na dodávku nových stíhačiek, keďže švédske lietadlá Draken čoskoro doslúžia. Ponuka Ruska vyzerá viac než lákavo – tridsať zmodernizovaných migov za cenu výrazne nižšiu, než je ponuka konkurentov. K tomu továreň na výrobu civilných lietadiel MiG-110A. Tá by mala stáť v Korutánsku, a práve preto je vraj šéf slobodných a korutánsky patriot Jörg Haider ponukou nadšený a dokonca o nej rokoval na utajenej ceste do Moskvy vlani v októbri. Minister obrany Herbert Scheibner, inak Haiderov spolustraník, však ruskú ponuku zatiaľ prehliada. Z konkurečných potom prichádzajú do úvahy predovšetkým švédske JAS 39 Gripen a americké F-16.

Rusko je vraj pripravené 40 až 90 percent ceny migov ponúknuť ako kompenzáciu svojho štátneho dlhu. K tomu núka ofsetový program, t. j. investície v Rakúsku vo výške dvesto až tisíc percent hodnoty lietadiel. Tisíc percent by znamenalo ruské investície v Rakúsku v hodnote 20 miliárd šilingov.

Ale migy majú aj iné než „politické“ chyby krásy a tie nepoprie ani ruská strana. Internetové noviny Strana.ru pripúšťajú ťažšiu dostupnosť náhradných dielov a nutnosť prispôsobenia štandardom NATO. Optimisticky však pripomínajú, ako Nemecko svoje migy zdedené po armáde NDR prerobilo a dokonca pre ne postavilo zvláštnu fabriku na náhradné diely Mig Aircraft Products Support. Rusko zrejme dúfa, že táto fabrika by mohla pomôcť aj prípadným rakúskym migom, a nielen im. Je však na Rakúsku, aby rozhodlo, či táto napohľad lacná, ale aj technicky sporná cesta je tá pravá.

Dedičstvo minulosti a dilema

MiG-29 sa Rusko pokúša predať i v ďalších krajinách. Je hrdé na to, že Maďarsko či Poľsko sa od dvadsaťdeviatok neodťahujú (na rozdiel od Česka, ktoré sa ich už zbavilo). Noví členovia NATO však migy predovšetkým zdedili, podobne ako Nemecko, a snažia sa ich prinajlepšom za pomoci Nemcov modernizovať.

Slovenské ministerstvo obrany dosiaľ neschválilo koncepciu ďalšieho rozvoja síl protivzdušnej obrany. Nové nákupy migov, ktoré boli za Mečiara súčasťou deblokácií, už na programe nie sú. I u nás už ide skôr o to, čo urobiť s tými zdedenými.

Odkaz sponzorovaný SME online:
Aj ty môžeš pomôcť - zemetrasenie v Indii, informácie tu.