KOŠICE – Viceprezident VSŽ Vladimír Repčák spochybňuje oprávnenosť konkurzu na Vihorlat Snina. „Zainteresovaným je známe, že vyhlásenie konkurzu vo Vihorlate má čisto špekulatívny zámer. Stačila na to pohľadávka na pár stotisíc korún vo firme so štyristomiliónovými mesačnými výkonmi,“ tvrdí Repčák.
Návrh na vyhlásenie konkurzu podala fyzická osoba z Humenného po odkúpení pohľadávky v objeme pol milióna korún, o čom Vihorlat ani nebol informovaný. „Neboli to teda VSŽ, ktoré dostali Vihorlat do konkurzu, ale naopak, mali sme záujem konkurz zrušiť,“ podčiarkol Repčák.
Hra o ovládnutie Vihorlatu teda pokračuje – vo štvrtom kole VSŽ Vihorlat nezískali, hoci sa na ňom ako jediné zúčastnili s ponukou 160 miliónov korún a minimálna cenová hranica pritom vopred určená nebola. Všetky nitky má vo svojich rukách aj naďalej teda rada veriteľov.
Po neúspešnom pokuse VSŽ odkúpiť strojársku časť Vihorlatu Snina, ktorý je v konkurze, sa ozvali kritické hlasy, že VSŽ ako stopercentný akcionár Vihorlatu tento podnik dostali do konkurzu, a teraz, očistený od dlhov, by ho chceli kúpiť.
„VSŽ ako akcionár mali veľký záujem o udržanie či záchranu Vihorlatu. V žiadnom prípade sme nemali záujem na vyhlásení konkurzu,“ bráni sa viceprezident VSŽ Vladimír Repčák. „Svedčí o tom okrem iného dlhodobá bezúročná pôžička, ktorú VSŽ Vihorlatu poskytli ešte v roku 1994, a niekoľkoročný dodávateľský úver v objeme 50 miliónov korún. Vyhlásením konkurzu sme o tieto peniaze prišli. Na udržanie zamestnanosti v priebehu konkurzu sme ako akcionári Vihorlatu prispeli aj zákazkovou náplňou, keď sme dosiahli, že Vihorlat je zaradený do skupiny spoločností VSŽ, ktoré majú podpísanú dlhodobú zmluvu na dodávky materiálu s pravidelnými úhradami, hoci Vihorlat mal voči nám záväzky,“ dodal Repčák.
Spolu s manažmentom Vihorlatu VSŽ ako akcionár pripravovali reštrukturalizáciu, v rámci ktorej prebehlo niekoľko rokovaní s najväčšími veriteľmi, ktorými sú štátom kontrolované subjekty, ako aj so zástupcami príslušných ministerstiev či Sociálnej poisťovne. Repčák: „Tento proces sa konkurzom zastavil napriek tomu, že sme proti tomu vyvinuli maximálne úsilie. Hľadali sme aj zahraničného investora, ale to nebolo jednoduché vzhľadom na situáciu, v akej sa Vihorlat nachádzal.“
Podľa viceprezidenta VSŽ sa hlavné problémy Vihorlatu datujú ešte spred roku 1989 a spočívajú v bankových úveroch na rozšírenie zbrojnej výroby a teplárne. Po revolúcii zostali Vihorlatu nevyužiteľné kapacity a nepredajné zásoby. Spoločnosť ešte niekoľko rokov splácala tieto úvery a úroky, čo následne zhoršovalo jej finančnú situáciu. Rástli úroky z omeškania a tým aj prvotná platobná neschopnosť.
Podľa Repčáka mali byť úvery spred viac ako 20 rokov prevedené na Konsolidačnú banku. „Je zaujímavé, že došlo k presunu niekoľkých miliárd úverov poskytnutých po roku 1989, teda aj úplne nových úverov, ale pre Vihorlat to neplatilo. Musel splácať staré úvery aj za cenu exekúcií,“ sťažuje sa Repčák.
KLAUDIA JURKOVIČOVÁ
