Je isté, že vznik alkoholovej závislosti u umelcov súvisí aj s ich životným štýlom, ktorý nenúti k pravidelným pracovným rituálom. Navyše, umelci ani s vysokým stupňom náklonnosti k pravidelnému pitiu nie sú vo svojom prostredí takí nápadní ako ľudia v iných povolaniach. Pre mnohým slávnych sa alkohol stal osudným, napríklad Edgar Allan Poe zomrel v delíriu tremens, viacerí spisovatelia zasa zakomponovali alkohol do svojich diel. V slovenskej literatúre to bol Rudo Sloboda, ktorý popísal svoje skúsenosti z liečenia v románe Stratený raj. Zábrany k priznaniu závislosti u nás sú ešte stále veľké na rozdiel od vyspelých krajín, čo súvisí s postojom spoločnosti k duševným chorobámi. Na druhej strane napríklad v USA mať vlastného psychiatra je statusovým znakom, zvyšujúcim cenu umelca. Pretrváva večný spor o tom, či umelci potrebujú alkohol pre inšpiráciu, alebo tým len zakrývajú svoju závislosť?
