* Reagujem na článok Joga pomáha každému, aj veriacim. Čo už tieto organizácie urobili pre zdravie ľudí (katolícka cirkev a KDH)? - pýta sa vo svojom liste pani Peťková z Trnavy. Veľa. Keby sme sa pridŕžali učenia cirkvi a dôsledne podľa neho žili, určite by bolo menej duševných a iných chorôb. Ani videnie telocviku KDH a hádzanie polien pod nohy (a pod kolesá) premiérovi Dzurindovi národu na zdraví naozaj nepridá. A teraz k joge. Pani si asi slabo cvičí pamäť, keď píše, že pán Ftáčnik nezavádza jogu v kostoloch a cirkev a veriaci nemajú právo zasahovať do učebných osnov. Zase by ste nás veriacich chceli nálepkovať ako občanov aspoň druhotriednych? Nemám nič proti tomu, že pani cvičí jogu. Ani nanucovať ju iným však nie je v poriadku. K viere - máme slobodnú vôľu, môžeme veriť aj nie.
ANNA DZUROVÁ, Púchov
* Som z generácie nad päťdesiat rokov a myslím si, že je nespravodlivé, aby ženy, ktoré odpracovali v jednom podniku celý svoj život, ešte aj 5 - 10 rokov navyše, boli z organizačných dôvodov prepustené a odsúdené na úrady práce. Takéto ženy by mali poberať dôchodok, pretože naň nielenže majú zarobené, ale aj nadrobené. Lenže podpory v nezamestnanosti a sociálne dávky sú oveľa menšie, takže zamestnávateľ je spokojný, lebo sa ich podľa zákona zbavil, a aj sociálne a dôchodkové poisťovne na nich ušetria mesačne od 1000 do 3000 korún. A čo sa týka mladých ľudí, celkom súhlasím s úradom práce, že by mali vziať akúkoľvek prácu, aby sa naučili robiť a byť zodpovední, aby si mali z čoho šetriť, aby neostali tak ako my bez peňazí. Lebo obdobie po roku 1968 nám síce prinieslo stopercentnú zamestnanosť, ale malé zárobky, obdobie po nežnej revolúcii prinieslo stopercentné zdraženie, takže sme prišli aj o tie malé úspory, čo sme mali. No a terajšie obdobie našej generácii prinieslo prepúšťanie a život so sociálnymi dávkami.
EVA BENDOVÁ, Liptovský Mikuláš
* Zamýšľam sa nad povodňami a inými katastrofami, ktoré čoraz viac sužujú túto matku Zem a kladiem si otázku a zároveň aj odpoveď - prečo? Je to stále narušovanie atmosféry najmä výbuchmi (vojnové konflikty, jadrové skúšky, výbuchy sopiek), preletom väčšieho počtu lietadiel a rakiet, spaľovaním škodlivých látok, pretechnizovaným spôsobom života, odďaľovanie sa človeka od človeka a od prírody, chýbajúca láska k blížnemu a viera v Pána Boha. Ďalej nezáujem človeka o starostlivosť o prírodu, ktorej by sme sa mali učiť už od detstva. Naučili sme sa od prírody brať všetko, ale s vrátením našej živiteľke, čo potrebuje, je to už ťažšie. Všetko sa to musí niekde odzrkadliť.
JOZEF ULČIN, Senec
* Dôrazne protestujem proti odsúdeniu pohraničníkov, ktorí boli ako 18-19-roční chlapci odvelení komunistickým režimom na hranice a tam podľa rozkazu použili služobnú zbraň. Komunisti sa v roku 1984 rozhodli, že budem slúžiť socialistickej vlasti 400 km od domova, na Šumave. Mal som 19 rokov. Pravidelným politickým masírovaním mi vyprázdnili mozog a už som normálne čakal narušiteľa štátnych hraníc, aby som si mohol zastrieľať. Chvalabohu, nikdy sa to nestalo. Kto za to môže? Ja, mladý vták s vygumovaným mozgom, ktorého komunisti odtrhli od rodiny na dva roky a pustili domov len trikrát? Priamo za to môžu dôstojníci, ktorí museli vedieť, čo ich čaká, keď vstúpili do Pohraničnej stráže. Nepriamo za to môže komunistické vedenie štátu. Ale koľko funkcionárov minulého režimu odsúdili od revolúcie? Nepamätám si ani jedného. A teraz idú súdiť mladých vystrašených pohraničníkov, ktorí museli splniť rozkazy? Som z toho veľmi smutný a držím palce Pavlovi Čadovi, aby jeho odsúdenie nenadobudlo právoplatnosť.
BÉLA PATHÓ, Štúrovo
