Zvlášť ma zaujala tamže uverejnená tabuľka o postoji Slovákov k vlastnému štátu. V nej uvedené percentá: 25 kladné, 22 záporné a až 43 neutrálne, určite viac zdržanlivé ako z nezáujmu - priznám sa - zdajú sa mi primerané i opodstatnené vzhľadom na situáciu od vzniku tohto štátu cez voľby 1998 až po dnešok. Mečiarovo i Slotovo velenie štátu hneď od jeho vzniku sústreďovalo blahobyt len vlastnej hierarchie a zvlášť po volebnom víťazstve 1994 protispoločensky rozložilo hospodárstvo celej krajiny. Mečiar a spol. začali gazdovať stalinskými metódami podobnými medzivojnovému obdobiu minulého storočia v Sovietskom sojuze.
Voľby 1998 na Slovensku mali vyvolať rozhodujúci zlom. Predovšetkým mali byť orgány práva dôsledne prispôsobené na zisťovanie prečinov a zločinov odchádzajúcej moci, faktickej veľkozlodejiny na majetku celej spoločnosti, čo sa koná všade v právnom svete. No elity v koalícii sa začali dohadovať. Začali kresťania katolíci medzi sebou v stredopravici, čo zrejme nadšene využila i ľavica. Nešlo to však len na účet súperiacich politikov, ale celej spoločnosti. Demontážnici nášho hospodárstva sa stali nedotknuteľnými a životodarný priemysel nerastie ako huby po daždi.
Naša situácia vari už ani rok pred ďalšími voľbami v (ne)perspektívach zamestnanosti predstavuje katastrofálny stav, falošných spasiteľov pribúda, no kde aký zázrak si objavíme, zatiaľ nevedia ani najmastrovskejší majstri v klamaní.
Pri všetkom pesimizme o budúcnosti predsa len buďme realistami. Nastáva znova bezpodmienečná povinnosť rešpektu, nie dôvery k štátu…
MILAN MACEK,
Prakovce
