S veľkou ľútosťou som si prečítal názor čitateľa SME (1. 8. 2001) Z predstaviteľov DS sa stali populisti. Jedného z veľkej skupiny tých zúrivo hlásajúcich demokraciu pre všetkých a bojujúcich za ňu až do času, keď výsledkom rozhodnutia väčšiny prichádza o vlastné nadštandardné privilégia. Autor si výberom výlučne jednostranných právd zjavne liečil vlastný pocit krivdy. Pozabudol však akosi na druhú polovicu informácií, ktoré by nebodaj mohli vniesť do témy viac polemiky a poodhaliť, že udalosti, ktoré opisuje, nemali tak jednoznačne „protiľudový“ priebeh.
V ekonomickej teórii i praxi existuje vynikajúci ukazovateľ - výsledok. Výsledok, ktorého základom je dopyt po pridanej hodnote daného subjektu. V občianskom živote je tento ekonomický liberalizmus nazývaný demokracia. To, čo dnes mnohých tzv. demokratov a bývalých „osvietencov“ najviac trápi, je hrôzostrašný fakt. Ich názory nezískali žiaden dopyt. Spotrebiteľ (občan - demokrat) uplatnil v segmente zvanom Demokratická strana svoje právo na výber a rozhodol sa takmer dvojtretinovou väčšinou prostredníctvom tých, ktorým dal na to mandát: Dosť bolo Langoša, Zajaca, Dostála, Tatára! Nechcem žiadne kozmetické zmeny manažmentu typu KDH či SDĽ! Chcem zmenu! Chcem úplne nový produkt! Pretože starý manažment bol neschopný ukázať výsledok.
A zrazu bolo zle. Demokracia a právo na výber sa dotkli privilégií. Nedocenený géniovia ostali osamote. Bolo treba vymyslieť obranu. Zásterku toho, čo bolo skutočnou príčinou. Zásterku skrývajúcu vlastnú neschopnosť. A médiá sa naplnili článkami zúfalcov omieľajúcich ošúchanú frázu. Nie my, ale väčšina je zlá. Odkláňa sa od svätých právd. Nevieme síce uviesť žiaden príklad, ale určite to tak nejako musí byť.
DS je stranou, ktorú si osobne vážim. Za to, čo dokázala v roku 1944. Aj za to, že i dnes má ako jedna z mála schopnosť sebareflexie dovnútra i odvahu meniť veci k lepšiemu. Na Slovensku je nás dnes 20 percent unavených, znechutených a hľadajúcich voličov. Možno predsa len veríme, že nakoniec nájdeme tých spravodlivých. Každý by mal dostať šancu na sto dní prípravy. Aj nová Demokratická strana. Držím DS, jej členom a pánovi Kaníkovi palce.
ANDREJ SMEREK,
Bratislava
