BRATISLAVA – Od apríla budúceho roku nebudú môcť firmy zamestnávať ľudí na pracovnú dohodu. S každým budú musieť prijať ľudí do riadneho pracovného pomeru, alebo na dohodu o vykonaní práce.

Pre zamestnávateľa je však zamestnanec v riadnom pracovnom pomere menej výhodný ako zamestnanec na dohodu.

Štatistiky potvrdzujú, že dohody o pracovnej činnosti využívajú najmä menšie podniky a živnostníci, ktorí takto ušetria na odvodoch. Zamestnať ľudí na plný úväzok bude pre nich často znamenať viac administratívy.

„Na dohodu o pracovnej činnosti u nás pracujú lektori. Ešte nevieme, ako to budeme riešiť, určite to však bude znamenať viac papierovania – budú mať dohody o vykonaní práce, budeme to všetko komplikovane rozpisovať,“ tvrdí pracovníčka malej jazykovej agentúry.

„U nás máme na dohodu zamestnané napríklad upratovačky. Ak ich budeme musieť zamestnať na čiastočný úväzok, budeme musieť za ne odviesť 38 percent z ich príjmu, čo bude pre nás nevýhodné,“ hovorí personalistka inej firmy.

Študenti majú výnimku

Výnimkou, kde bude možné prijať zamestnanca na dohodu o pracovnej činnosti, je zamestnať študenta.

Už v pripomienkovom konaní k Zákonníku práce so zrušením práce na dohodu nesúhlasili niektoré mládežnícke organizácie. Namietali, že študenti tak stratia možnosť privyrobiť si popri štúdiu.

„V prípade zamestnania študenta na dohodu o pracovnej činnosti pri mesačnom príjme 6000 korún predstavujú náklady zamestnávateľa 6180 korún. V prípade zamestnania toho istého študenta na kratší pracovný úväzok pri rovnakom príjme 6000 vzrastú náklady zamestnávateľa na 8280 korún.

Vyššie náklady na pracovnú silu sa premietnu do ceny konečného produktu či služby. V záujme zachovania konkurencieschopnosti firmy by prestali zamestnávať študentov,“ tvrdí Martin Cebo, podpredseda Občianskodemokratickej mládeže Slovenska, ktorá na jar zorganizovala petíciu za zachovanie práce na dohodu.

Pozmeňovací návrh poslanca Petra Tatára do nového Zákonníka práce zaviedol inštitút dohody o brigádnickej práci študenta. Zachováva v podstate všetky doterajšie predpisy o dohode o pracovnej činnosti a je určený len pre študentov.

„Zákonník práce umožňuje študentom, aby uzavreli dohodu o brigádnickej práci študenta. Okrem toho môžu využiť dohodu o vykonaní práce v rozsahu maximálne 300 hodín ročne, zamestnať sa na kratší pracovný úväzok alebo uzatvoriť pracovný pomer na lehotu určitú,“ hovorí Buchtová.

Právnik z agentúry ŠTOR, ktorá sprostredkúva brigády pre študentov a sídli na Stavebnej fakulte STU, tvrdí, že zmena len pridáva administratívnu prácu. Študentov samotných sa nedotkne. „My sa budeme musieť prispôsobiť. Čakáme, že ešte prídu ďalšie zákony, ktoré budú veci meniť.“ Nový Zákonník práce ešte neplatí, a preto sa ním príliš nezaoberajú.

Problém s dôchodcami

Nový Zákonník práce skomplikuje život dôchodcom. „Nový zákonník nehovorí o osobitnom inštitúte práce pre dôchodcov. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení však dôchodcovia môžu mať uzavretý pracovný pomer na lehotu určitú – na 1 rok. Budú tiež môcť pracovať na dohodu o vykonaní práce alebo na základe pracovného pomeru na kratší uväzok – na lehotu určitú,“ hovorí Buchtová.

Dohoda o vykonaní práce zostáva naďalej, bude však musieť byť uzavretá na vykonanie konkrétneho diela. Na takúto dohodu môže zamestnanec pre jedného zamestnávateľa odpracovať maximálne 300 hodín ročne.

Tieto dohody do istej miery zrejme nahradia dohody o pracovnej činnosti. „S našimi upratovačkami, ktorých je väčšina dôchodkýň, to asi budeme robiť tak, že ich zamestnáme na dohodu o vykonaní práce, ale robiť budú viac, ako je 300 hodín ročne. Budeme mať s nimi ústnu dohodu,“ hovorí spomínaná personalistka.

BARBORA TANCEROVÁ, fw