FOTO SME - JANA BREIEROVÁ

JANA ČAVOJOVÁ si nemyslí, že by medzi našimi a rakúskymi školami boli veľké rozdiely. Možno aj preto, že s rakúskymi sa zoznámila zavčasu - začínala v základnej škole v Kitsee. „Školský autobus pobehal ráno Bratislavu a pozbieral všetkých slovenských žiakov školy a poobede nás zase odviezol domov,“ vysvetľuje Jana.

Slováci sú tí, čo chodia do Rakúska nakupovať

Prechod zo slovenskej školy na rakúsku necítila ako záťaž. Trochu zabrať jej dal iba jazyk. „Doma som mala v škole nemčinu od tretej triedy dvakrát za týždeň, ale keď som ju potrebovala použiť, zistila som, že to je bieda,“ spomína Jana. „Prvé dva týždne mi pomáhali slovenskí spolužiaci. Ale potom som sa o seba musela postarať sama.“ Slovenské a rakúske deti žili v triede dosť oddelene: „Slovákov tam brali ako takých, čo chodia do Rakúska nakupovať.“ A porovnanie úrovne slovenskej a rakúskej školy? „V Bratislave som sa učila angličtinu štyri roky a deti v Kitsee iba dva a boli sme na tom asi rovnako. Matematiku zas majú Rakúšania asi trošku ľahšiu ako Slováci.“

Rakúske deti si nerobia zo známok problémy

„Na štátnom gymnáziu vo Viedni už bola iná atmosféra - jednak je tam veľa cudzincov a jednak sme už dobre vedeli jazyk,“ hovorí Jana. „Mohli sme si vybrať, či chceme chodiť do triedy zameranej na prírodné vedy, hudbu alebo výtvarné umenie, ale existujú aj školy, ktoré sú zamerané humanitne - napríklad na jazyky. Ja som si vybrala prírodovedný smer, takže sme mali viac fyziky, biológie a chémie.“ S počítačmi či internetom sa rakúski stredoškoláci, podobne ako väčšina našich, stretávajú hlavne na hodinách informatiky. Tí, ktorých počítače zaujímajú, sa môžu prihlásiť vo vyšších ročníkoch aj na špeciálne semináre.

Pre deti je tam prirodzená aktivita a samostatnosť pri učení aj komunikácii s učiteľmi. „Na strednej škole dosť prepadajú,“ pokračuje Jana. „A to je pre Slováka veľký šok. V Rakúsku je trojka alebo štvorka v pohode, na známkach až tak nezáleží. Dôležité je prejsť do ďalšieho ročníka.“ Ambiciózne slovenské deti, zvyknuté učiť sa na jednotky alebo dvojky, majú teda dobré šance. „Nepoznám takých, ktorí by to vzdali a vrátili sa domov,“ dodáva Jana.

Na Viedenskú univerzitu zoberú každého, kto má rakúsku maturitu

Teraz Jana študuje na Viedenskej univerzite prvý rok psychológiu. Mesto sa jej páči a v škole je spokojná. Na Viedenskú univerzitu sa prijímačky nerobia. „Zoberú každého, kto má rakúsku maturitu, a myslím, že uznávajú aj slovenskú maturitu na bilingválnom gymnáziu,“ hovorí Jana. A tak je napríklad prvákov na psychológii asi tisíc. „Na prednášky sa niekedy ani nezmestíme, na seminároch je nás v jednej skupine 300,“ pokračuje. „Dosť ľudí v prvých ročníkoch vypadne - z pôvodnej tisícky doštuduje asi len 200 študentov.“ Vo vyšších ročníkoch sú už menšie skupinky a nielen na skúšky, ale aj na prednášky sa treba prihlásiť. „Ak sa oneskoríte, nedostanete miesto a musíte sa zapísať na iný predmet, alebo jednoducho čakať.“

Na štátnych školách v Rakúsku Slováci neplatia školné

Štúdium psychológie by malo trvať päť rokov, podľa Jany Čavojovej si však mladí predlžujú študentský život bežne o jeden až dva semestre. Na rakúskych univerzitách totiž majú krátke skúškové obdobie - budúcim psychológom musí stačiť týždeň na konci semestra. A keďže skúšok je niekedy veľa (Jana ich mala v zime až osem), študenti si ich často posúvajú. „Nedá sa to stihnúť, to by sme museli spraviť aj dve skúšky za deň,“ hovorí.

Slovenské deti neplatia školné na základnej ani strednej štátnej škole. „Teraz by mali zaviesť na univerzitách poplatky. Rakúski študenti budú platiť 5000 šilingov a cudzinci 10 000 šilingov za semester, ale počula som, že podľa rakúsko-slovenskej dohody budú študovať Slováci v Rakúsku (tak ako Rakúšania na Slovensku) zadarmo,“ vysvetľuje Jana.

MONA GÁLIKOVÁ