FOTO – REUTERS
VIZITKA JANA ŽELEZNÉHO
Narodený: 16. júla 1966 v Mladej Boleslavi
Vyučený: automechanik v škodovke
Stav: ženatý, manželka Marta, syn Jan, dcéra Katarína
Najväčšie úspechy - OH: 1988 - 2., 1992 - 1., 1996 - 1., 2000 - 1., MS: 1987 - 3., 1993 - 1., 1995 - 1., 1999 - 3., 2001 - 1., ME: 1994 - 3.
Svetové rekordy: 87,66 m v Nitre 31. 5. 1987, 89,66 m v Osle 14. 7. 1990, 95,40 m v Pietersburgu (JAR) 6. 4. 1993, 95,66 m v Sheffielde 29. 8. 1993, 98,48 m v Jene 25. 5. 1996.
MEDAILOVÁ BILANCIA46 disciplín
zlato striebro bronz
1. USA 9 5 5
2. Rusko 6 7 6
3. Keňa 3 3 1
4. Kuba 3 1 2
5. Nemecko 2 4 1
6. Etiópia 2 2 4
7. Rumunsko 2 1 1
8. Maroko 2 1 0
9. Poľsko 2 0 2
10. Česko 2 0 0
11. Bielorusko 1 3 0
12. Jamajka 1 2 2
13. Bahamy 1 2 0
14. Grécko 1 1 2
Taliansko 1 1 2
16. Ukrajina 1 1 1
17. JAR 1 1 0
18. Austrália 1 0 1
Veľká Británia 1 0 1
20. Mozambik 1 0 0
Dominik. rep. 1 0 0
Senegal 1 0 0
Švajčiarsko 1 0 0
Medaily získalo 43 krajín
Bilancia krajín podľa bodovaného umiestnenia od 1. - 8.: 1. USA 199 bodov, 2. Rusko 182, 3. Nemecko 105, 4. Keňa 82, 5.- 6. Etiópia a Španielsko po 69, 7. Kuba 61, 8. Jamajka 55, 9. Veľká Británia 54, 10. Poľsko 50.
„Človek začne športovať v prvom rade kvôli vlastnej zábave. To je začiatok. Snaží sa aj pre slávu, nepopieram. Je to pozitívny pocit. Teším sa na slávne okamihy, je to čas uvedomenia si, čo som dokázal, čo som si musel trebárs odriecť. Hlavou sa mi preženie myšlienka, že nik na tomto veľkom svete nie je v hode oštepom lepší. Prirodzene, musím si pripomenúť, že som v tú chvíľu najlepší v hode oštepom, v ničom inom. Iste je na svete trebárs najlepší chirurg. Je tisíc dôležitejších činností než hod oštepom, dokonca desiatky dôležitejších, než je samotný šport, v ktorom sláva dosť vystupuje do popredia. Preto je najdôležitejšie zostať rovnakým ako na začiatku, alebo sa o to aspoň zo všetkých síl snažiť, lebo človek ťažko zostane úplne rovnaký.“ Túto vzácnu sentenciu vyslovil oštepársky svetový rekordér, trojnásobný olympijský víťaz a trojnásobný svetový šampión Čech Jan Železný v jednom predvianočnom rozhovore, v čase na zamyslenie sa.
Všetkým dobrým ľuďom
Janovi Železnému na jar 1998 pri bežnom tréningu spadla činka na rameno odhodovej pravačky. Podstúpil niekoľko zložitých operácií. Oštepár, ktorý nehádže silou, ale švihom, prekonal túto ťažkú ranu. Ba práve tento boj mu dodal sily. Na MS v Seville 1999 skončil tretí. Na olympiáde v Sydney 2000 vyhral do tretice. „Tú medailu som musel vyhrať, aby som sa odvďačil všetkým dobrým ľuďom, ktorí mi v najťažších chvíľach pomáhali,“ hovoril v Austrálii očividne dojatý český atlét storočia, ktorý ocenenie ani nechcel prevziať, kým sa nedozvedel, že Emil Zátopek dostal zvláštnu cenu.
Železný je normálny človek. Rád rybárči, zájde si na pivo i zapáli si cigaretu. Profík od špiku kosti vysvetľuje veci jednoducho, dáva im pravý význam. „Neviem, prečo by som mal atletiku meniť za niečo iné. Dáva mi voľnosť, môžem si robiť, čo chcem, rozhodujem sa o všetkom sám a dostanem za to slušné peniaze. Pokiaľ prídem na štadión a rozbúši sa mi srdce, tak budem súťažiť,“ vysvetlil.
Silné emócie skrýva iba navonok. V Edmontone sa ako vždy neprejavoval teatrálne. Po pretekoch však povedal: „Prvou a nie hocijakou odmenou je pre mňa hymna, vlajka stúpajúca na stožiar. Čím som starší, tým to vnímam intenzívnejšie, čo to znamená pre mňa i pre nás Čechov.“
Životný hod môže a nemusí prísť
Jan Železný sa medzičasom stal členom Medzinárodného olympijského výboru. Na nedávnom zasadnutí kongresu MOV v Moskve volil organizátora OH 2008. Aj v pozícii tejto diplomatickej funkcie hovorí priamo. „Viem, že v Pekingu urobia pre úspech hier maximum, ale rovnako sa snažia aj kandidáti z krajín, ktoré nemajú problémy s dodržiavaním ľudských práv. To podľa mňa k olympijskej myšlienke patrí,“ neskrýval názor slávny atlét, nehľadel na háklivosť problému.
Svetový rekordér viac ráz vyhlásil, že na svoj životný hod stále čaká. Skvelý edmontonský výkon 92,80 m, najdlhší za posledné štyri roky, neoznačil ani zďaleka za ideálny. Pre ČTK vysvetlil: „Želal by som si aspoň raz prežiť pocit, že všetko do seba zapadne. Aby som si mohol povedať - to bol super hod. Aj keby to bolo iba o centimeter viac než je svetový rekord (98,48 m - pozn. red.). Ešte sa mi to nepodarilo a možno ani nepodarí. Človek mnohokrát čaká na výnimočný deň roky, a nemusí prísť.“
PETER FUKATSCH
