Aj na tejto anglickej College v Oxforde nájdete slovenských študentov.
FOTO – TASR/AP
j Harvardskej univerzite. Ročný študijný pobyt mu umožnila novovzniknutá Slovenská akademická informačná agentúra. V apríli 1990 odišli jej zástupcovia spolu so študentmi a pedagógmi do Spojených štátov, odkiaľ sa vrátili s desiatimi štipendiami v hodnote asi stotisíc dolárov. Do prvého verejného konkurzu sa vtedy prihlásilo 250 uchádzačov, kritériá splnilo desať.
Do roku 1990 mohol slovenský vysokoškolák univerzitné vzdelanie získať iba v niektorých socialistických krajinách - v bývalom ZSSR, v NDR, Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku či Poľsku. Stredoškolák takúto šancu nemal vôbec. Štipendiá v obmedzenej kvóte prideľovalo ministerstvo školstva. Po roku 1989 neexistovala žiadna organizácia, ktorá by študentom ponúkala informácie o možnostiach štúdia v zahraničí a zároveň ich oboznamovala s možnosťami, ako získať finančné prostriedky na týchto vysokých školách. Slovenská akademická informačná agentúra (SAIA), ktorá bola v tomto smere lastovičkou, si dodnes udržuje prím. Za jedenásť rokov činnosti malo o štipendiá záujem 8097 uchádzačov, z toho vyše 4000 v konkurzoch uspelo.
Na základe zmluvy s Ministerstvom školstva SR organizačne a administratívne zabezpečila výber kandidátov na štipendijné pobyty aj v školskom roku 2001/2002 v rámci medzivládnych dohôd. Záujem o ne prejavilo 996 študentov a učiteľov, odporučených bolo 613. Najväčší záujem bol o štipendiá v Nemecku, Česku, Rakúsku a Rusku. Našich štipendistov nájdete na kubánskych, portugalských, egyptských, rumunských či indických univerzitách.
Súčasný stredoškolák či vysokoškolák sa už nemusí trápiť s nedostatkom informácií o možnostiach štúdia v zahraničí. Stačí si otvoriť internet a dozvie sa o ponukách najrôznejších ziskových či neziskových organizácií. Tie prvé ho za nemalé sumy lákajú študovať v Austrálii, Amerike, Nemecku či Anglicku. Tie druhé mu umožňujú v konkurzoch získať čiastočné štipendiá.
Poplatky za štúdium, ubytovanie, stravovanie, študijnú literatúru, cestovné a nevyhnutné životné náklady sa niekde za jeden rok štúdia vyšplhajú až na 300-400-tisíc korún. Najdrahšie je v zahraničí štúdium medicíny.
Bez poplatkov za štúdium možno študovať v Českej republike, v Rakúsku, Nemecku a Nórsku. Žiadna krajina ani vysoká škola neposkytujú uchádzačovi štipendium na pokrytie nákladov spojených s úplným vysokoškolským vzdelaním. Informácie o študijných odboroch vysokých škôl na celom svete nájdete na internetovej adrese www.braintrack.com.
JARMILA HORÁKOVÁ
