Slovenský Hudobný fond sa pustil do obdivuhodnej činnosti - v dnešnej, kultúre neprajnej situácii vydá každý rok jeden džezový album slovenskej formácie či hudobníka. Tento rok padla voľba na Juraja Grigláka a priateľov basy - v spolupráci so Slovenskou jazzovou spoločnosťou vzniklo cédečko Bass Friends.

Juraj Griglák, ktorého s rockovým gitaristom Ferom Griglákom spája spoločný pradedo z goralskej oblasti, hrá na kontrabas v Slovenskej filharmónii. No viac než z účinkovania vo filharmónii ho hudobní fajnšmekri poznajú z džezových pódií, z terajšej formácie Bee Connection, Madhouse, a tí ďalší najčastejšie z historky, ktorá koluje po Bratislave. To keď v roku 1985 na Bratislavských jazzových dňoch vyťahoval Stanley Clark hudobníkov z publika, aby si s ním zahrali. Až sa na pódiu ocitol Juraj Griglák s basovou gitarou - a Clark ešte na tlačovke opakoval, aký je „surprised“.

Album Bass Friends vznikol na muzikantské pomery netradičným postupom. Juraj dlhší čas schovával nahrávky svojich basových groovov (liniek). V deväťdesiatom štvrtom mal štyri skladby, ktorých sa chytil spoluhráč Juraj Tatár a kolegovia z Big Bandu Gustava Broma (Juraj Bartoš, Rudolf Březina, František Karnok a Matúš Jakabčic) a k basovým linkám vytvorili melódie a aranžmány. Celkom vzniklo deväť piesní, ktoré sa nahrávali v štúdiách dokopy päťsto hodín.

Náhodou, ako sa väčšina vecí deje (v tomto prípade sa náhoda prevtelila do Griglákovej príbuznej žijúcej istý čas v New Yorku), sa na albume Bass Friends podieľali aj dve mená svetového džezu: gitarista Ron Affif a bubeník Andrea Valentini. Dostali nahrávky, ktoré doplnili v newyorskom štúdiu. Ron Affif sa dokonca povzniesol aj nad honorár a Valentini vzal na svoje pomery symbolickú odmenu. Ako hovorí Griglákov spoluhráč Matúš Jakabčic: „Džezmeni v Amerike žijú inak, nie som si celkom istý, či by som to takto vedel. Deň sa im začína o tretej popoludní, ale to, čo žijú až do rána, je džez. Vytrhne ich len koncertné turné.“

V niektorých kompozíciách Griglákovho albumu hrá naraz aj štyridsať nástrojov, a aby nezabudol na svoje korene, ako bonus zaradil Juraj skladbu Goralské klobásy, ktoré nahral so skupinou Tagore ešte v roku 1984. Basových priateľov doplnili ešte Griglákove deti, ktoré otcovi navrhli obal platne.

DENISA VOLOŠČUKOVÁ