Jon Drummond (narodený 9. septembra 1968 vo Philadelphii) v prvom rozbehu štafety na 4 x 100 metrov v Edmontone približne na sedemdesiatich metroch podskočil od bolesti, ale so zraneným svalom bezpečne odovzdal kolík Mickeymu Grimesovi. Známy šoumen z chýrnej skupiny trénera Johna Smitha (pripravuje Boldona i Greena) sa zachoval hrdinsky. Televízny záznam ukázal, že Drummond možno pri balanse po prvom pocite zranenia šliapol na čiaru a potom to urobil ešte asi dva razy. Americkú štafetu najskôr po proteste Veľkej Británie diskvalifikovali a potom omilostili. Úplne správne!

Duch a litera

Atletické pravidlá su síce prísnou literou, ale rešpektujú aj ducha športu. V prípade, aký sa stal Drummondovi, píšu: „Ak sa vrchný rozhodca zo správy rozhodcu alebo úsekového rozhodcu alebo iným spôsobom presvedčí, že pretekár bežal mimo dráhu, musí pretekára vylúčiť. Ak považuje toto počínanie za neúmyselné, môže pretekára podľa uváženia vylúčiť, ak podľa jeho názoru pretekár dosiahol podstatné výhody.“ Američanom najskôr prvenstvo v behu uznali, „vrchník“ skutočne nemohol postrehnúť úmysel a už vonkoncom nie výhodu pre Američana.

Na adresu protestujúcich Britov - ich štafeta zbabrala poslednú odovzdávku tak, že nedobehla - hovorkyňa americkej výpravy Gill Geerová povedala: „Bolo to od nich veľmi nefér a škodoradostné. Jon šliapol len na čiaru a nikoho neohrozil.“

„Keď som možno vyšliapol, cítil som veľkú bolesť. V žiadnom prípade som to neurobil úmyselne. Chcel som dobehnúť na odovzdávku trebárs na jednej nohe,“ hovoril cez slzy smutný bavič Jon.

Drummond nie je prvý prípad

Američania ihneď protestovali. Odvolacia komisia Medzinárodnej atletickej federácie (IAAF) na základe videozáznamu usúdila, že Američan neporušil pravidlá. „Drummond sa dotkol čiary iba z vnútornej strany a to sa smie,“ uviedol viceprezident IAAF Amadeo Francis, takže nebolo ani treba špekulovať o úmysle či výhode. Diskvalifikácia Británie, Kuby, Nemecka boli o inom. Tam porušili bežci pravidlá za prebehnutie územia na odovzdávanie kolíka. Briti a Kubánci napokon ani preteky nedokončili.

Svetová atletika pozná dva neslávne slávne prípady „stúpania po čiare“. Na majstrovstvách sveta v Göteborgu 1995 diskvalifikovali Američanku Gwen Torrenceovú na 200 metrov, lebo v zákrute sa päť ráz dotkla čiary. Hovorilo sa o krivde, lebo šprintérka USA, ktorá vtedy vyhrala sto metrov, viedla s vysokým náskokom, nikoho neohrozovala, nezískala výhodu. Dobehla za 21,77 s. Druhá Otteyová a tretia Privalovová mali zhodný čas 22,12 s. Raz protestovala Jamajka, potom USA. Jury vraj podľahla menu Merlene Otteyovej. Na 800 m diskvalifikovali za ten istý priestupok v semifinále svetoznámu Mozambičanku Mariu Mutolovú. Už na prvej stovke, kde vonkoncom nemohla získať bohvieakú výhodu. V Edmontone, našťastie, vyhral duch pravidiel, nie za vlasy pritiahnuté bazírovanie na litere.

Drummond už postupom do semifinále siahol po možnú zlatú medailu (udeľujú ju všetkým šprintérom, nielen finalistom). Najznámejší štafetový rozbiehač mal v zbierke pred semifinále a finále dva najcennejšie kovy z MS. V Stuttgarte v zostave Drummond, Cason, Mitchell, Burrell dokonca vo vyrovnanom svetovom rekorde 37,40 s. Naposledy v Seville 1999 Drummond odštartoval po výhru s nasledovníkmi Montgomerym, Brianom Lewisom a Greenom. Triumfoval aj na sydneyskej olympiáde v kvartete s Bernardom Williamsom, Brianom Williamsom a Greenom.

PETER FUKATSCH