Debutant Matej Spišiak si išiel svoje tempo na výsledný čas pod štyri hodiny (napokon by stačil na miesto v prvej dvadsiatke). V polovici vzdialenosti mal solídny medzičas 1:58:32 a dostatok síl na postupné zrýchľovanie. „Ani slnko mi nevadilo,“ tvrdil. Už od pätnásteho kilometra sa však začala ozývať pichavá bolesť holennej kosti ľavej nohy. Nepriaznivo zapôsobila na techniku a na dvadsiatke už mal dve varovania. Chodca, ktorý len raz v živote zažil smutný pocit diskvalifikácie (na slovenskom šampionáte dorastu pred siedmimi rokmi), donútila bolesť, aby sa na 36. kilometri vzdal. „Je to veľká škoda, cítil som sa dobre. Bol som pripravený podať výkon na hranici svojho maxima. Pichalo ma to v každom druhom kroku, to nemalo zmysel,“ hodnotil so zmiešanými pocitmi hnevu a bezmocnosti.

Tridsaťpäťročný veterán Štefan Malík (37. päťdesiatka v živote a 34. dokončená) plnil svoju predpísanú taktiku do tridsiatky s medzičasmi na výsledný čas na úrovni 3:53 (polovica 1:56:37) a postupne sa posúval z tridsiatky smerom k dvadsiatke najlepších. Na 35. kilometri však prišla veľká kríza a začal sa prepadávať. Skončil na 23. mieste za 4:04:50, čo je jeho dosiaľ najhoršie umiestnenie na MS zo štyroch štartov (predtým jedenásty 1995 a dvakrát osemnásty 1993 a 1997, vždy v lepšom čase). „Bola to skutočne veľmi ťažká päťdesiatka, hádam najťažšia. Už na pätnástke som pocítil prvú menšiu krízu, ale tú sa podarilo zažehnať. Tak som si to nepredstavoval. V príprave sme nič nepodcenili, jednoducho to nevyšlo. Cítil som aj kĺbový úpon ľavej nohy, ale to nemá byť výhovorka. Čo bude ďalej, ešte neviem povedať,“ vysvetlil osvedčený slovenský reprezentant aj v súvislosti s možným ukončením kariéry. (sita)