Ivan Belák, 23-ročný stredopoliar Matadoru Púchov, prišiel na Považie v lete z druholigových Novák. Aj keď už mal na svojom konte niekoľko výraznejších štatistických zápisov na jedno stretnutie ešte z čias pôsobenia na hornej Nitre, predsa len - dve asistencie okorenené jedným gólom, to sa mu podarilo v najvyššej súťaži prvýkrát. „Po pohárovom víťazstve nad Malťanmi sme si verili, navyše sme naposledy doma prehrali s Ružomberkom, a tak sme sa na východe usilovali získať nejaké plusové body. Myslím si, že víťazstvo rozdielom triedy je úplne zaslúžené. Prvý polčas bol jasne v našej réžii, druhý zásluhou niektorých nevyberavých zákrokov zasa zbytočne obojstranne nervózny.“ I. Belák bol nepochybne najlepším hráčom na ihrisku. Svoj výkon ohodnotil slovami: „Hralo sa mi dobre, no mohlo to byť ešte o čosi lepšie. Pri prvom góle som videl, ako si Štrba nebojácne hľadá parketu na zakončenie hlavou, pri druhom som loptu poslal zámerne k bližšej žrdi, tentoraz to navlas rovnakým spôsobom vyšlo Pernišovi. Môj prvý superligový gól sa mohol zrodiť ešte v prvom polčase, no lopta sa mi zamotala pod nohami, chválabohu, desať minút pred koncom som sa už ale nemýlil.“

Debatu s I. Belákom sme v závere nasmerovali aj k domácemu táboru. Bol Prešov najslabším súperom Púchova v doterajšom priebehu ligy? „Myslím si, že áno.“