BRATISLAVA – Okrem známostí sú podnikatelia na Slovensku neraz odkázaní aj na úplatky. Za niektoré povolenia zaplatia – podľa výskumu Svetovej banky – všimné až vo výške 100-tisíc korún.

Najvyššie úplatky podnikatelia dávajú pri vybavovaní pôžičiek a pri ovplyvňovaní súdov. Naopak úradníci najviac úplatkov berú pri vybavovaní licencií, koncesií, povolení, odpúšťaní pokút, udeľovaní certifikátov. Sú typy licencií, z ktorých polovica bola udelená vďaka úplatku.

Podnikatelia platia buď preto, aby povolenia dostali, alebo aby na ne nemuseli dlho čakať. Takmer 90 percent podnikateľov nepovažuje súčasný systém licencií za vhodný a 74 percent tvrdí, že nemá dosť informácií o spôsobe ich udeľovania.

Hlavný koordinátor vládneho boja proti korupcii Michal Ivantyšyn hovorí, že existuje množstvo povolení, ktoré sa udeľujú len po splnení určitých podmienok. „Zákon však často hovorí, že po ich splnení úrad vydať povolenie môže. Priestor na korupciu by sa obmedzil, keby úradník povolenie vydať musel,“ dôvodí Ivantyšyn. V prípade povolení, ktorých počet je limitovaný, svet pozná riešenie. „V Európe je bežné, že sa dražia. Peniaze, ktoré náš podnikateľ zaplatí navyše ako úplatok, tak končia v štátnej kase a vytvárajú zdroje na podporu podnikania.“

Pravidlá sú nejasné

Protikorupčná jednotka Úradu vlády po vyhodnotení štúdie o poskytovaní licencií a povolení zistila, že korupciu najviac podporujujú nejasne sformulované pravidlá. V niektorých prípadoch nevedeli nejasné alebo príliš široké normy vysvetliť ani úrady. Výsledkom je príliš subjektívny prístup úradníka. Napríklad ministerstvo financií môže povoliť úľavy z penále, ak „sú mimoriadne okolnosti nezavinené daňovým dlžníkom hodné osobitného zreteľa“.

Zodpovednosť nemá nik

Úplne neprehľadné je vydávanie licencií na obchodovanie s vojenským materiálom. Vydáva ich ministerstvo hospodárstva po vyjadrení ministerstva zahraničných vecí z hľadiska „zahraničnopolitických záujmov SR“, ministerstva obrany a ministerstva vnútra z hľadiska „bezpečnostných záujmov SR“. Zahraničnopolitické a bezpečnostné záujmy SR nie sú však presne definované, a tak ťažko posúdiť, kto ich spĺňa a kto nie. Na rozhodovaní sa podieľa viacero subjektov, čím sa oslabuje zodpovednosť za udelenie licencie.

Úradník rozhoduje

Najväčšia korupcia je pri vybavovaní dovozných a vývozných licencií. Tam platia predpisy, ktoré úradníkom na ministerstve hospodárstva umožňujú neudeliť licenciu, ak si to vyžadujú „dôležité obchodno-politické, ekologické, bezpečnostné alebo iné dôležité záujmy“. Tieto pojmy podrobnejšie vysvetlené nie sú.

Pri udeľovaní povolenia na dovoz a vývoz sa „prihliada aj na výšku predchádzajúceho dovozu alebo vývozu žiadateľa, na mieru využitia jemu udelených licencií v predchádzajúcich obdobiach, ako aj na mieru využitia licencií udelených ostatným osobám, ktoré dovážajú alebo vyvážajú rovnaký druh tovaru“. Bez bližšej špecifikácie o tomto rozhoduje zodpovedný úradník.

Niekde tak, inde inak

Prax udeľovania licencií nie je rovnaká na celom Slovensku. Napríklad Krajské úrady v Bratislave a Trenčíne vydávajú registrácie krajských periodík, ale rovnaké úrady v Prešove, Košiciach, Banskej Bystrici vraj nevydávajú žiadne.

Uspokojivo formulované pravidlá pri udeľovaní licencií a povolení má len ministerstvo vnútra. Ministerstvá financií, hospodárstva, pôdohospodárstva a Správa štátnych a hmotných rezerv SR majú podmienky sformulované problémovo.

Možno sa to zmení

Správa o udeľovaní licencií hovorí, že niektoré licencie sú úplne zbytočné a pri iných zas nie je dôvod nevydať ich na počkanie. Štúdia pomohla už len tým, že sa štátnym orgánom podarilo spísať a analyzovať všetky povolenia, ktorými štát obmedzuje podnikateľov a občanov. Najproblémovejším ministerstvám vláda zadala konkrétne úlohy, zväčša aby spresnili kritériá na udeľovanie povolení. Ukázalo sa, že bude vhodné, aby vydávanie povolení a licencií upravoval samostatný zákon.

PETER KUNDER