Podľa slov Jána Langoša nielen uchováva, ale aj používa.
Slovensko je jedinou postkomunistickou krajinou, ktorá má archívy represívnych komunistických zložiek stále utajené. Kým v ostatných krajinách tieto spisy uchováva rezort vnútra alebo špeciálny dokumentačný úrad, u nás sú stále v správe SIS.
Československo: smelý štart
O existencii zväzkov bývalej tajnej polície sa verejnosť dozvedela na jar 1990. Na jeseň 1991 bol mechanizmus zisťovania spolupráce s ŠtB podriadený lustračnému zákonu, ktorý mal ochrániť štátnu správu a významné hospodárske inštitúcie pred vplyvom ľudí spojených v minulosti s tajnou políciou. Absenciu oficiálnych informácií o bývalých agentoch sa pokúsil v roku 1992 vyplniť vydaním zoznamu spolupracovníkov ŠtB v časopise Rudé Krávo bývalý brniansky disident Petr Cibulka.
Česká republika: na ceste k úplnému odtajneniu
Lustračný zákon bol predĺžený na neurčito. V apríli 1996 snemovňa prijala zákon o sprístupnení zväzkov. Rozsah prístupu k utajovaným zväzkom ŠtB, ktorých sa zachovalo cez 60-tisíc, bol však proti pôvodným návrhom obmedzený. Nahliadnuť do nich mohli len pracovníci Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu a ostatní len do zväzkov týkajúcich sa ich osoby.
Ak vstúpi do platnosti nový zákon z dielne ODS, ktorý český Senát schválil tento štvrtok, pre širokú verejnosť budú odtajnené takmer všetky zväzky bývalej ŠtB a ďalších komunistických bezpečnostných zložiek - až na niektoré výnimky. Návrh však najskôr musí schváliť Poslanecká snemovňa a potom sa ešte raz vráti do Senátu.
Slovensko: federálny zákon prestal platiť
Na Slovensku prístup k archívom represívnych zložiek komunizmu jednoducho nie je. A to nielen k materiálom ŠtB, ale ani k archívom verejnej bezpečnosti, kriminálnej služby, väzenskej služby, vojenskej kontrarozviedky. V súčasnosti sa približne 45-tisíc spisov ŠtB nachádza v majetku SIS.
O sprístupnenie spisov ŠtB sa v uplynulom volebnom období už dvakrát usiloval Ján Langoš, no neúspešne. „SIS archívy ŠtB doteraz používa ako svoj informačný zdroj, a preto nesúhlasí s jeho sprístupnením,“ povedal Langoš.
Oddelenie pre vyšetrovanie zločinov komunizmu na ministerstve spravodlivosti už pripravilo legislatívny zámer zákona, ktorým by sa mali sprístupniť zväzky ŠtB. Vladimír Šimon, riaditeľ kancelárie SIS, si myslí, že aj keby takýto zákon bol prijatý, nemal by väčšiu účinnosť ako ten súčasný v Čechách, teda záujemca by sa mohol dozvedieť informácie iba o sebe a historici a ani verejnosť by k nim prístup nemali. Šimon si navyše myslí, že sprístupneniu archívov bráni medzivládna dohoda medzi ČR a SR, ktorú podpísali premiéri Miloš Zeman a Mikuláš Dzurinda pred dvoma rokmi.
Dohoda uzatvorila delenie spoločného majetku a delenie fondov. Navlas rovnako zmýšľajú aj české tajné služby - táto medzivládna dohoda bude podľa nich prekážkou uplatnenia zákona, ktorý vo štvrtok prijal Senát. „Táto dohoda má prednosť pred vnútorným právom, a preto nemožno v Čechách a ani na Slovensku prijať zákon, ktorý by bol v rozpore s touto zmluvou, v ktorej sa obe strany zaviazali, že 20 rokov nebudú meniť stupeň utajovania (zväzkov ŠtB),“ povedal pre ČTK Šimon. Federálny lustračný zákon na Slovensku po rozdelení republiky v roku 1993 prakticky prestal platiť, pretože sa nepodarilo vybrať inštitúciu, ktorá by lustrácie robila. Na rozdiel od Českej republiky zákon nebol nikdy predĺžený.
MIRKA HOROBOVÁ a čtk
