Najpopulárnejšia - a asi aj najkontroverznejšia kniha švajčiarskeho filozofa, historika, sociológa a literárneho kritika Denisa de Rougemont (1906-1985) stojí na mýte o Tristanovi a Izolde, príbehu tragickej lásky z trinásteho storočia. Teda na čomsi vzdialenom, notoricky známom a bezčasovom. Aj titul znie celkom samozrejme: Západ a láska tu boli predsa odnepamäti! No neboli! Západ sa tvoril stáročia a stáročia sa menil aj pojem lásky. „Západní ľudia lipnú na svojom poňatí lásky práve preto, lebo tušia, aké je svojvoľné a krehké,“ napísal o tejto knihe Robert Poulet.
De Rougemont mýtus demystifikuje, spochybňuje a dáva nám témy na premýšľanie, najmä o vzťahu medzi dielom a morálkou, ktorá ju presahuje a zneisťuje. Táto funkcia diela sa totiž neobjavila až s markízom de Sade a plejádou prekliatych básnikov. Naša predstava o stredovekej literatúre ako studnici vzorných mravov vychádza zo všeobecne známych vecí ako rytiersky kódex cti a, pravdaže, kresťanská morálka. Denis de Rougemont je historicky konkrétnejší a vraví, že duchovný obzor doby tvorili trubadúri a kacíri. Koľko ich bolo a aký mali vplyv? Existovali v jednej osobe? Uznávaní medievalisti vyhlásili túto de Rougemontovu koncepciu za číry konštrukt. Zrejme bolo v hre priveľa. Dejiny Západu by sa museli vykladať znovu: nie zápas medzi cirkevnou a svetskou mocou, ale skryté, no pritom úplné víťazstvo kacírskej duchovnosti.
Autor prezentuje tristanovský príbeh tragickej lásky ako skvelé exemplum európskeho mýtu o cudzoložstve. Román o Tristanovi a Izolde, dielo považovné v každom zmysle za mravne vzorné, je tu skôr sériou historiek signalizujúcich tú temnú oblasť inštinktov a pudov, ktoré láska síce dokáže premeniť, ale ich nositeľov tým hádže do bezvýchodiskových pascí. Mýtus „západnej“ lásky stopuje až k Henrymu Millerovi. Najmä však sleduje úpadok a zánik tristanovského mýtu.
Zvlášť zaujímavá je kapitola Vášeň a mystika, o Majstrovi Eckhartovi a Ruysbroekovi Podivuhodnom - ich vzťahu k cirkevnej ortodoxii. Veľká časť knihy sa venuje umeniu milovať paralelne k umeniu viesť vojny, postupnej degenerácii a neutralizácii tejto vášne a o jej premene na zlovestnú kvantitatívnu brutalitu. Jej vývojovo posledného štádia, Púštnej búrky v priamom prenose, sa autor nedožil.
Denis de Rougemont bol po celý život nielen obhajcom európskej spolupatričnosti, bol propagátorom Paneurópy. Zasvätený prehľad o živote a diele Denisa de Rougemont čitateľ získa z doslovu Michaely Jurovskej. Denis de Rougemont zostane v našej pamäti predovšetkým ako autor Západu a lásky - diela odhaľujúceho skryté korene našej „západnej“ kultúry a civilizácie.
JIŘÍ OLIČ
(Autor je básnik, výtvarný a literárny kritik)
