Jedny sú hneď pri vchode do areálu. Ale hoci slúžia kempujúcim, evidentne suplujú aj úlohu verejných záchodov. Z dverí razí nepríjemný pach, kde-tu sú po zemi papiere, okolo umývadiel je roznosená voda.
Turisti so stanmi v prednej časti majú umyvárne v unimobunkách. Vonkajší dojem nie je najlepší, zato vnútri je čisto a dostatok umývadiel.
Pre odľahlejšiu časť kempu sú dva murované komplexy sociálnych služieb. Toalety, umyváreň, kuchynka, sprchy. Sprchy sú otvorené od rána do večera s prestávkou cez obed. Stane sa, že sa teplá voda minie.
Na toaletách a v umyvárke je čisto. Toaletný papier však býva len v lístkoch zastrčený do držadiel. Takmer nikde ho nevidno. V oddelení umývadiel je k dispozícii len voda. Z mokrých rúk je potom mokrá aj podlaha. „Ľudia sa umyjú a otrepú vodu rovno na zem,“ hnevá sa upratovačka. Nechápe, kam sa má asi podieť voda z rúk, keď si ju nemožno utrieť. Aj na nedostatok toaletného papiera má odôvodnenie: „Denne mám pridelených päť balíkov.“
„Sociálky kompletne poumývam vždy ráno,“ hovorí. Pripustí, že ak sa niečo zašpiní druhý- a tretíkrát počas poldňa jej služby, nemá čas na opätovné čistenie. „Sú ľudia, čo si zásadne umývajú zuby pri studničke s pitnou vodou a zastriekávajú ju od pasty. Ďalší zas odpad z jedla nehodia do veľkých košov, ale do nádob na toaletách a hneď je to preplnené,“ vzdychne si vediac, že ak to jedna pracovná sila po nich nestíha upratať, tí slušní majú smolu. (ru)
