Dych vyrazí až nakuknutie pod plechovo-murovaný prístrešok s honosným názvom práčovňa. Z piatich hlbokých drezov je jeden upchaný špinou, ďalší ktosi použil na uľavenie po tráviacich problémoch. Pod drezmi sa povaľuje niekoľkodňová špina.

Aspoňže toalety znesú i kritické oko, hoci jedna z murovaných stavieb nezaprie pár desaťročí. Umývadlá by sa zišli väčšie, po zrkadle zíva len rám a inštalatérske kohútiky sú tiež prežitkom. Ale inak je tu čisto a hojnosť papiera. Pochopiteľne, zadarmo.

Novotou a čistotou svieti komplex umyvárok a spŕch neďaleko reštauračnej zóny. Švédska turistka na otázku o kempovej hygiene uznanlivo dvíha palec: „Its ókej!“ A hneď sa dáva do vysvetľovania, že patrí k väčšej skupine mládeže z celej Európy, ktorá absolvovala pobyty v kempoch i v Taliansku a Holandsku. Na zlaťákoch je to podľa nej najlepšie. „To keby ste videli, aký hrozný bol taliansky kemp!“

Opačujeme sprchy, jediné v tristostanovom kempe, ale sú zavreté. Prístup je tam len od rána do predobedia a od večera do polnoci. Teplá voda sa hreje v bojleri, ktorý by vraj celodennú prevádzku neutiahol.

Kuchynka je priestranná, vybavená elektrickým sporákom a drezmi, ošúchaný plechový povrch veľkého stola však na vybalenie proviantu neláka. Ani dlážka nevyzerá, že by na nej ktosi kedysi čo len vyskúšal „bežný“ čistiaci prostriedok. (ru)