V opustenom hangári sa ešte pred svitaním začali prebúdzať muži v špinavých svetroch a obnosených kabátoch a snažili sa zohriať fajčením a podupávaním. Po niekoľkých hodinách čakania pred budovou sociálnej starostlivosti bolo väčšine prešedivelých a neoholených mužov jasné, že dodávka, ktorá by ich odviezla na stavenisko, nepríde, píše denník New York Times.
Desiatky bezdomovcov sa pred úradom schádzajú každý deň skôr zo zvyku než v nádeji na prácu. „Trinásť rokov som žil ako sezónny robotník. Posledné roky už ale nie je práca. Teraz bývam v mestskom útulku a dostávam jedlo dvakrát denne,“ hovorí jeden z nich, Isamu Sató.
V uplynulých desiatich rokoch, poznačených hospodárskymi problémami, sa Japonci pevne primkli k optimistickým národným mýtom napríklad o tom, že hospodárstvo, ktoré tak úspešne vzrastalo po druhej svetovej vojne, nemôže byť nikdy vážne podlomené. Alebo, napríklad, že všetci Japonci v podstate patria do strednej vrstvy. V Osake, kde je najväčší počet bezdomovcov, viera v tieto mýty postupne slabne. Úrady ich počet odhadujú na 10-tisíc, v skutočnosti ich je oveľa viac.
„Títo ľudia sa stali ekonomickými utečencami a základný problém je, že keď je hospodárstvo zlé, nie je práca - a ľudia bez práce sa môžu stať bezdomovcami,“ tvrdí úradník sociálnej správy Jukata Izumi. Miera nezamestnanosti vlani dosiahla rekordných 4,7 percenta. Prepúšťanie postihlo hlavne mužov v strednom veku. Japonci veľmi často strávia celý život v jednom zamestnaní, a tak je nádej na nový začiatok po prepustení mizivá. Japonská vláda často naráža na odpor občanov, keď chce riešiť tento problém. Keď nahnevaní občania žiadali odstránenie stanov v najväčšom osackom parku, sociálna správa nechala koncom minulého roka postaviť štátny útulok na jeho okraji. Mestské úrady však museli sľúbiť, že zlikvidujú aj ten a vysťahujú bezdomovcov z centra. Útulok, strážená kolónia plechových bungalovov s kapacitou 250 lôžok, so spoločnými sprchami, s televíziou a práčovňou, je dnes plne obsadený.
(čtk)
