NEW YORK - Američania sa stále menej dožadujú na súdoch satisfakcie za osobné ujmy. Trend obracať sa na súd s každou, aj banálnou záležitosťou, zvlášť bežný v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, začína slabnúť. Teraz si Američania spory vybavujú častejšie mimosúdnou cestou alebo na ne jednoducho zabudnú.

Nápor na justíciu začal ochabovať pred šiestimi rokmi po explózii súdnych prípadov v 70. a 80. rokoch, z ktorých sa datujú najkrikľavejšie prípady prisúdenia miliónových odškodnení. Na kalifornských súdoch za toto obdobie napríklad počet žalôb tohto charakteru poklesol o polovicu.

Tento trend čiastočne vysvetľuje úspešné ťaženie podnikov a poisťovní, ktorým sa podarilo zmeniť zákonodarstvo tak, že sa zablokovala súdna cesta k lukratívnym kompenzáciám. Veľa sudcov zavesilo svoje poslanie na klinec a prešlo do súkromnej sféry, aby sa venovalo radšej mimosúdnemu sprostredkovaniu. Právnici sa pýšia zásluhou na tom, že časté procesy o odškodnení viedli k zlepšeniu bezpečnosti pracovného prostredia a k skvalitneniu výrobkov a služieb. Údajne sa zmenila sa aj spoločenská klíma - imidž Američana s odvahou pustiť sa do boja s veľkými konglomeráciami teraz nahrádza komická postavička, ktorá sa škriepi pre tie najbanálnejšie motívy, a to sa dnes spoločensky trestá - posmechom. I keď nájdu sa aj takí - napríklad organizácie na ochranu spotrebiteľov - ktorí považujú pokles žalôb za prejav spoločenskej apatie.

Podľa štatistík Skupiny pre štúdium porotných výrokov sa výška súdom vymeraného odškodného za poškodenie nejakej osoby v rokoch 1993 až 1999 nemenila - predstavovala v priemere 50-tisíc dolárov za prípad. Výška finančných trestov, ktoré boli vymerané v štyroch percentách prípadov, sa na druhej strane za toto obdobie strojnásobila - v priemere na 200-tisíc dolárov za prípad. Údaje vypočítané touto skupinou ukazujú, že dnes je štatisticky výhodnejšie riešiť spory mimosúdnym vyrovnaním - čiastka dohodnutého odškodného pri tejto forme vyrovnania narástla päťnásobne, na 100-tisíc dolárov. Na druhej strane to ukazuje, že právnici sú viac selektívni vo výbere prípadov, ktoré sú ochotní obhajovať pred súdom.

Podľa denníka Los Angeles Times však bol americký sklon súdiť sa za každú maličkosť umelo nafukovaný aj v minulosti. Denník tvrdí, že aj v čase najväčšieho rozkvetu súdnych sporov v 70. a 80. rokoch sa na súd obrátili len tri percentá ľudí, ktorí sa cítili poškodení. Podľa univerzity vo Wisconsine sa Američania ešte častejšie súdili v koloniálnej ére a predchádzajúcich storočiach. Ich záujem súdiť sa ochabol v 20. storočí v čase veľkej hospodárskej krízy, potom ešte viac počas druhej svetovej vojny a krátko po jej skončení - a to do takej miery, že sa sudcovia obávali, že nebudú mať čo robiť. Potom však nastal obrat - a nový trend poškodzoval záujmy obchodných firiem a poisťovní. V desaťročí po roku 1975 tieto tvrdili, že zvyk súdiť sa poškodzuje národnú ekonomiku, až napokon dosiahli reformu zákonov, ktoré upravujú kompenzácie. Podľa prieskumu spoločnosti Roper Starch Worldwide si však aj v uplynulých rokoch obyvatelia USA mysleli, že sporov je ešte stále priveľa a imidž Ameriky, v ktorej sa každý s každým súdi, stále pretrváva.

(čtk, kl)