so 69-ročným Marulandom, ktorého prezývajú „ostrostrelec“, pozerajú realistickejšie. Realistami sú v Kolumbii tí, ktorých v našich zemepisných šírkach volajú pesimistami.

Kolumbijské médiá prezidenta vyzývajú, aby výsledky rokovania, ktoré predstavuje malý záblesk v agónii mierového procesu, nepredstavovali iba fotografie na titulnej strane denníkov. „Pastrana už nemôže zostať iba na fotografii,“ píše týždenník Semana. „Nemôže sa vrátiť s prázdnymi rukami,“ dodáva denník El Tiempo s tým, že stretnutie je „obrovskou príležitosťou pre prezidenta, ktorý tak môže ovzdušniť svoj mandát a získať dôveru obyvateľstva k svojej funkcii, plnej neúspechov v mierovom procese.

Prípravy na rokovanie „niekde v kolumbijských horách“ sú tajné. Nikto okrem jeho organizátorov nevie, kde si presne v demilitarizovanej zóne, ktorá má 42-tisíc kilometrov štvorcových, obaja predstavitelia potrasú rukami.

Pastrana chce len rokovať

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Mary Robinsonová v decembri povedala, že čiastočné riešenie by v 40-miliónovej Kolumbii mohol predstavovať podpis globálnej Dohody o ľudských právach. Tá by pre vládu a jej armádu predstavovala záväzok bojovať proti polovojenskému terorizmu. FARC ako aj ELN (Armáda národného oslobodenia - ďalšia ultraľavicová guerilla) sa totiž môžu obávať sily kolumbijskej armády. Tá má 150-tisíc mužov a podporu USA. Predpokladá sa, že administratíva amerického prezidenta Georgea W. Busha podporu ešte zintenzívni.

Znalci kolumbijských pomerov však namietajú, že Pastranov kabinet zaujíma iba to, aby si povstalci počas nasledujúcich 18 mesiacov sadali za rokovací stôl. Práve tento čas vláde zostáva do vypršania volebného mandátu.

„Ostrostrelec“, ktorý polovicu svojho života strávil v pralese, prežil od zrodu FARC v roku 1964 už desať prezidentov. „Je zaujímavé vidieť, ako človek so základným vzdelaním zatriasol kariérou nejedného prezidenta,“ zdôrazňuje El Tiempo.

„Raj“ verzus prezident

Očakáva sa, že Marulanda prezidenta požiada o obnovenie svojho „bezpečnostného pásma“ až do konca volebného mandátu. Spomenie možno aj výmenu väzňov a prísľub vlády, že začne bojovať aj s ultrapravicovými bandami, ktoré FARC podozrieva z vrážd svojich členov. Pastrana mu môže na oplátku ponúknuť hľadanie mierovej transformácie rebelov do politickej strany. Analytici sa však obávajú fiaska, na ktoré sa už vláda pripravila tým, že nechala okolo „demilitarizovaného raja“ rozmiestniť vyšší počet vojakov.

Pre bežného vidieckeho Kolumbijčana, zvyknutého na každodennú korupciu a zábery z krvavých útokov ľavicových povstaleckých skupín FARC a ELN, by neočakávaný úspech znamenal aspoň nádej. „Potrebuje v pokoji zasadiť kukuricu a odchovať deti,“ komentuje situáciu denník El Tiempo a dodáva, že „sedliak Manolo“ už nechce viac na poli naraziť na ozbrojeného vagabunda s pochybnou povesťou.

JURAJ TOMAGA