PUERTO AYORA - Celé roky obyvatelia súostrovia Galapágy hľadali Osamelého Georgea v túžbe, aby vyliezol z panciera a konečne našiel dámu svojho srdca. Zdá sa však, že sa mu nepodarilo prelomiť legendárnu „kliatbu korytnačky“, ktorá postihovala aj jeho predchodcov na rajských ostrovoch Charlesa Darwina. Ak sa jej postarší George nezbaví, svet príde o unikát. Komótna obrovská korytnačka z Galapág, ktorá bola kľúčom k evolučnej teórii prírodopisca Charlesa Darwina je totiž posledným známym exemplárom svojho poddruhu.

Ostáva záhadou, prečo George - takmer meter dlhý, asi 90 kg vážiaci a starý asi 50 až 80 rokov - nebol schopný spáriť sa s dvoma korytnačími konkubínami, ktoré sú najbližšie k jeho poddruhu. „Skutočne nevieme, v čom je problém,“ hovorí Solanda Rea z výskumnej stanice Charlesa Darwina na ostrove Santa Cruz, ktorá chová korytnačky a pokúša sa rozmnožiť klesajúcu populáciu už takmer 20 rokov.

„Pri pokuse o kopuláciu nakoniec nemá dosť pary. Teoreticky by mal byť schopný páriť sa s dvoma samičkami, ale myslím, že po toľkých rokoch strávených osamote potrebuje samičku vlastného poddruhu.“

Georgea našli na ekvádorskom ostrove Pinta pred 30 rokmi. Je posledný zo svojho rodu, kto unikol nájazdom pirátov, lovcov veľrýb a neskôr kozám, ktoré sem doviezli roľníci koncom 50. rokov dvadsiateho storočia.

Odľahlé súostrovie, vzdialené 1 000 km od ekvádorskej pevniny, v minulosti volali aj Ostrovy korytnačiek. Kedysi ich tam boli státisíce. Korytnačky s obrovskými hadovitými krkmi a kolosálnymi sloními nohami pôsobia ako prehistorické živočíchy z kraja, ktorému sa čas vyhýba. Potom prišli piráti, ktorí ich v 16. storočí vo veľkom vyhubovali. Neskôr lovci - tí používali ich tuk do lámp. Dnes ich ostalo 10-tisíc. Od polovice šesťdesiatych rokov zbierajú členovia Darwinovej nadácie korytnačie vajcia po celom súostroví a nechávajú ich liahnuť v inkubátoroch, aby ich uchránili pred vtákmi. Experti číslujú čierne panciere mláďat a držia ich v ohradách tri roky, kým nie sú dosť silné, aby ich vypustili do prírody. Dosiaľ „vypiplali“ asi 2 500 korytnačiek .

Ostrovania poukazujú na sériu katastrof na Galapágoch a tvrdia, že obrovská ropná škrvna v polovici januára bola iba ďalším príkladom. „Dejú sa tu čudné veci. Ľudia zmizli, lode vybuchli a teraz toto,“ myslí si Giovanni Moreno, farmár zo Santa Cruzu.

Napoly potopený vrak ropného tankera Jessica, ktorý vychrlil väčšinu svojho nákladu do čistých vôd ostrovov, leží ešte vždy na dne. Ekvádorské loďstvo nebolo schopné pohnúť deravým plavidlom.

Ostrovy sa pred ohromnou ekologickou katastrofou našťastie zachránili. Silné oceánske prúdy odplavili väčšinu ropy na more a ekosystém a fauna s flórou boli znečistené iba minimálne. No vyliate palivo stále vidno ako memento kliatby.

„Tieto ostrovy patria korytnačkám, my sme tu iba návštevníci,“ pripomína prorocky Moreno. Spokojne sa pozerá na obrovské tvory vyhrievajúce sa na svahoch Santa Cruzu. (reuters)