Jediný cezhraničný región, ktorý by sa po rozšírení EÚ na východ mohol stať lákadlom pre „pendlerov“, teda ľudí, ktorí dochádzajú za prácou, je trojuholník Viedeň-Bratislava-Šopron. Konštatuje to Rakúsky inštitút pre priestorové plánovanie, ktorý skúmal dopad rozšírenia na rakúske prihraničné regióny. V ostatných prihraničných oblastiach sa podľa analýzy zhotovenej pre rakúsky denník Der Standard nedá očakávať príliv ľudí dochádzajúcich za prácou zo zahraničia.
Atraktívny trojuholník
Trojuholník Viedeň-Bratislava-Šopron má atraktívne podmienky - veľkú hustotu obyvateľstva, dobrú infraštruktúru, ktorá umožňuje relatívne rýchlo každý deň dochádzať do práce, a na oboch stranách hraníc je dostatočná ponuka pracovných miest. V tomto priestore sú dve hlavné mestá a z pohľadu Bratislavy atraktívne mestečká v spolkových krajinách Dolné Rakúsko či Burgenland. Štúdia však nevie odhadnúť, aký veľký príliv možno očakávať. „Bratislava patrí k dynamicky sa rozvíjajúcim mestám v rámci východných susedných štátov a sama láka pracovné sily. Príjem na hlavu je vyšší ako v niektorých prihraničných dolnorakúskych okresoch. Pláca je vyššia ako je slovenský priemer,“ píše sa v štúdii.
Rakúska štúdia rovnako ako iné dokazuje, že nemecká a rakúska požiadavka obmedziť príliv pracovných síl z kandidátskych štátov na sedem rokov je zatiaľ len o emóciách. „Slovenský lekár príde a zaberie miesto jednému z našich nezamestnaných lekárov,“ reagoval na internete na štúdiu jeden z rakúskych čitateľov. Aj vďaka Jörgovi Haiderovi znamená predstava prijatia nových členov do EÚ pre mnohých Rakúšanov masový príliv ľudí, ktorí budú pracovať za nízke mzdy. Rakúsky inštitút pritom dokazuje, že za posledných desať rokov prihraničné regióny jednoznačne profitujú: z 25 rakúskych okresov pozdĺž hranice s Českom, Slovenskom, Maďarskom a Slovinskom zaznamenalo 22 nárast zamestnanosti, ktorý je vyšší ako rakúsky priemer. Cudzinci navyše nepripravujú Rakúšanov o pracovné miesta, ale ich príchodom sa vytvárajú nové.
Príliš veľké obavy
Kandidátske krajiny oprávnene nahneval Schröderov návrh uzavrieť na sedem rokov prístup novým členom na pracovný trh EÚ. Zvlášť, keď chce zároveň prilákať z kandidátskych krajín aj iných ako počítačových odborníkov, systémom tzv. zelených kariet. „Nepovažujeme obavy z prílivu pracovných síl za opodstatnené. Voči kandidátskym krajinám sú diskriminačné, preto očakávame od únie zdôvodnenie jej požiadavky, podložené komplexnými analýzami,“ píše sa v stanovisku slovenského ministerstva zahraničných vecí.
Citlivá kapitola voľný pohyb osôb by sa podľa nášho ministerstva mala otvoriť v máji. Európska komisia dovtedy prisľúbila vypracovanie štúdie, ktorá by navrhla riešenie. Uzavrieť trh práce pre kandidátske krajiny chcú totiž iba Nemci a Rakúšania. Ostatné členské krajiny hlavne Holandsko, Fínsko, či Španielsko trpia naopak nedostatkom pracovnej sily, a preto sa uzatvárať nechcú.
Očakáva sa, že isté obmedzenie pre pracovníkov z nových členských krajín bude zrejme nutné z politických dôvodov. Predpokladá sa však, že nebude prijaté plošne. Kvóty by sa mohli líšiť aj pre jednotlivé kandidátske krajiny, aj pre profesie. Napríklad, pre Slovákov by na rakúskom pracovnom trhu platili niekoľko rokov obmedzenia, ktoré by však neplatili napríklad pre prácu v Španielsku.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
