Dom zahraničných stykov ministerstva školstva zaniká, zatiaľ je takmer jediný. FOTO SME - MAREK VELČEK
Audit ústredných orgánov štátnej správy je zatiaľ len vládou schváleným dokumentom. Opatrenia, ktoré navrhol, úradníci vo väčšine prípadov presúvajú do ďalšieho roku. Niekoľko desiatok rozpočtových a príspevkových organizácií bude zrejme fungovať aj tento rok takmer rovnako ako doteraz.
Hlavným cieľom auditu nebolo zrušiť množstvo výskumných ústavov a inštitútov. K zásadným zmenám malo dôjsť v rozdeľovaní financií - ústavy mali dostávať peniaze len za služby, ktoré skutočne pre štát vykonajú. Zvyšok potrebný na prežitie by si mali zabezpečiť samy - ponúknutím služieb súkromnému sektoru, úsporami na nájomnom, na pracovníkoch. Na zásadné zmeny sa však napriek tomu, že ich schválila vláda, rezorty odhodlávajú pomaly.
Skutočne zrušiť navrhol audit, ktorý robila pracovná skupina pod gesciou vicepremiéra Mikloša, Správu pre veci majetkové SR patriacu pod ministerstvo financií, Mediálne informačné centrum patriace ministerstvu kultúry a Dom zahraničných stykov, rozpočtovú organizáciu ministerstva školstva.
Existencia Mediálneho informačného centra sa má doriešiť v najbližšom čase, Dom zahraničných stykov končí. Jeho doterajší riaditeľ Július Molnár podal demisiu, z funkcie odchádza nahnevaný. „Informácie už nie som kompetentný podávať, práve sa balím a odovzdávam agendu,“ povedal nám medzi sviatkami. Zánik inštitúcie nepokladá za správny. „Pánom audítorom by som odporúčal len toľko, aby sa šli pozrieť do nejakého symfonického orchestra - tam je zbytočných hudobných nástrojov, to je plytvanie! Ale skúste si vypočuť symfonickú báseň bez všetkých nástrojov,“ hovorí. Od 1. februára prejde časť agendy domu priamo na ministerstvo školstva, časť aktivít sa ruší.
Zaniknúť mal podľa auditu aj Ústav informácií a prognóz školstva, ktorý mal byť zlúčený s ministerstvom školstva. Zatiaľ sa však nič nemení. „Vypracovali sme nesúhlasné stanovisko k auditu v tom zmysle, že sme potrebnou organizáciou, ktorá zhromažďuje štatistiky za celú oblasť školstva. Minister zatiaľ o tom, čo s nami bude, nerozhodol,“ hovorí zástupca riaditeľa Vladimír Pokojný. O správe audítorov si myslí svoje: „V jej úvode sa píše, že audit nejde do hĺbky. Zároveň však navrhol hĺbkové zmeny.“
Získali ďalší rok
Ostatné inštitúcie, ktorým audit navrhol zrušenie neadresného financovania zo štátneho rozpočtu, zväčša Nový rok prežili. Ministerstvá sa zatiaľ nerozhodli, ako s nimi naložia, alebo rozhodnutie posúvajú o rok. Medzi ne patrí aj príspevková organizácia ministerstva školstva - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. „Zatiaľ budeme fungovať ako minulý rok. Vypracovali sme transformačný projekt, ako by sme sa mali zmeniť z príspevkovej organizácie na neziskovú. Zistili sme však, že je to zatiaľ nemožné, lebo chýba legislatíva. Zákon o nadáciách má medzery. Až keď sa prijme legislatíva, môže dôjsť aj u nás k zásadnej zmene,“ hovorí riaditeľ ústavu, ktorý nechcel uviesť meno. Podľa neho by sa však na zmeny už malo nabiehať. „Peniaze z ministerstva nedostaneme na začiatku roku, ale postupne, podľa toho, ktoré konkrétne projekty si od nás ministerstvo vyžiada,“ hovorí.
Aj Academia Istropolitana, príspevková organizácia ministerstva školstva, zatiaľ bude fungovať ako doteraz, rovnako ako Štátny pedagogický ústav a Štátny inštitút odborného vzdelávania. „Zvýši sa však miera adresnosti financovania,“ hovorí hovorkyňa ministerstva Magdaléna Sedláčková.
Podľa auditu mal prísť o príspevok z rozpočtu aj Výskumný ústav reumatických chorôb a Ústav preventívnej a klinickej medicíny. „VÚRCH sa od januára transformuje na vysoko špecializovaný odborný reumatologický ústav a prejde do siete zdravotníckych zariadení. Financovaný bude zo zdravotného poistenia,“ povedal hovorca ministerstva zdravotníctva Ivan Garčár. Znamená to, že sa viac nebude venovať výskumu. O osude Ústavu preventívnej a klinickej medicíny ešte nie je rozhodnuté. Podľa Garčára je však jedným z návrhov kombinované financovanie - z programov, grantov a z výskumu. Peniaze z rozpočtu získa ústav od januára len na vyžiadanú činnosť, teda na výskum, o ktorý požiada štát a schváli ministerstvo.
Príspevok nepotrebujú,
ale meniť sa nemienia
Najviac inštitúcií navrhnutých na zrušenie alebo nulový príspevok patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva. Aj z nich väčšina vstupuje do nového roku v starej podobe. Jedným z nich je Agroinštitút v Nitre. Podľa jeho riaditeľky Márie Kadlečíkovej zostane inštitút napojený na štátny rozpočet. „Takáto organizácia je bežná vo vyspelých aj v rozvojových krajinách. Prečo by Slovensko robilo niečo, čo nie je bežnou praxou?“ Agroinštitút by podľa nej nezanikol, ani keby nedostal peniaze z rezortu. Stačili by mu peniaze za zahraničné projekty a zo vzdelávacích aktivít.
Agentúra pre rozvoj vidieka patrí medzi tie organizácie, ktoré majú štátny príspevok dostávať do júna tohto roku. „Potom uvidíme, čo sa bude diať. V prípade potreby sme pripravení prejsť na podnikateľskú činnosť. Začať žiť z vlastných zdrojov by pre nás nebolo problémom,“ povedala pracovníčka agentúry, ktorá nechcela uviesť svoje meno.
Výskumný ústav vodného hospodárstva svoju existenciu a napojenie na rozpočet bráni tým, že „voda je národným bohatstvom a neexistuje štát, ktorý by si hospodárenie s ňou pustil z ruky. Jedno referendum stojí toľko ako tridsať rokov práce našich výskumných staníc. A likvidovať sa bude výskum, nie administrácia“, povedal pre SME jeden z výskumných pracovníkov.
Ministerstvo hospodárstva zo šiestich organizácií ponechá štatút príspevkovej organizácie dvom - Inštitútu zahraničného obchodu a vzdelávania a Ekonomservisu, z ktorých druhá nebude príspevok dostávať.
Len menšej časti organizácií závery auditu nenarobili ťažkú hlavu. Nulový neadresný príspevok je navrhnutý napríklad pre Výskumný ústav zváračský, doteraz príspevkovú organizáciu ministerstva hospodárstva. Tento rok sa bude transformovať na akciovú spoločnosť. Drevársky a nábytkársky skúšobný ústav a Štátny drevársky výskumný ústav sa na základe spoločného privatizačného projektu transformujú na akciovú spoločnosť so združeným majetkom. Podľa hovorcu ministerstva hospodárstva Petra Benčurika väčšina organizácií ministerstva fungovala bez príspevku aj v minulých rokoch.
(mar, haj)
