Väčšina z filmov tohto leta stiera hranicu medzi skutočnosťou a virtualitou. Máme tu hrdinku vygenerovanú na počítači, ktorú z videohry preniesli na filmové plátno, a skutočnú herečku, ktorá v akčnom filme stelesňuje neskutočnú hrdinku z počítača Tomb Raider. Pomaly sa nedá zistiť, čo je naozaj a čo nie. A to je len začiatok, pravdaže.

Počítačový Shrek sa v Amerike stal hitom leta bez toho, aby v ňom celý svet musel vyletieť do vzduchu, ba aj bez toho, aby sa v ňom mihla živá hviezda. Hlavný hrdina je obézna obluda z močiara. Shrek okrem iného ukázal, čo všetko už dokáže počítačová animácia.

Dnes bude mať v Bratislave premiéru konkurenčná dráma Final Fantasy: Esencia života - ďalší príklad splynutia nafilmovanej skutočnosti s virtuálnymi svetmi na plátne. Obrazy sa odhmotňujú a čoraz menej zodpovedajú realite.

Dielo softvéru

„Ľudia dnes akceptujú falšovanie,“ myslí si hollywoodsky režisér Andrew Niccol, ktorý momentálne nakrúca príbeh nakrúcania filmu. Hlavná predstaviteľka v ňom naraz zmizne, ale nahradí ju počítačová replika a nikto si to nevšimne. „O chvíľu už nebudeme vedieť, či vo večerných správach vidíme naozajstného moderátora alebo dielo softvéru. Bude nám to jedno.“

Už teraz to nemusí byť podstatné: francúzsky filmový časopis Premiere napríklad za „dve najhorúcejšie akčné hviezdy“ vyhlásil počítačovú hrdinku Aki Ross z prvého „fotograficky realistického“ počítačového filmu Final Fantasy a Laru Croft z filmu Tomb Raider, ktorú hrá živá Angelina Jolie. Hrdinka ako hrdinka.

Prechod k animácii

V marci budúceho roka sa bude po prvýkrát udeľovať Oscar za najlepšiu „animated feature“. Nová kategória bude zahŕňať tak klasický kreslený film ako filmy, ktoré vznikli počítačovou animáciou. Zatiaľ má najväčšie šance práve Shrek.

Americký Newsweek predpovedá, že „porota sa natrápi, kým bude vedieť rozhodnúť, ktoré filmy spĺňajú kritériá nového Oscara a ktoré nie“. Šéf štúdií Walta Disneyho Thomas Schumacher je nešťastný: „Kategóriu zaviedli v momente, keď už ani pánboh nevie, čo ten animovaný film vlastne je.“

Aj v skutočných hraných filmoch je už dnes toľko počítačových trikov, že prechod k animácii je úplne plynulý. Už roky sa počítačová animácia používa jednak v špeciálnych efektoch - ani nositeľ Oscara vám nenakrúti takého pravdivého dinosaura ako počítač - a robí drobnú prácu, napríklad gumuje tetovanie (Markovi Wahlbergovi v Búrke), či ako virtuálny salón krásy odstraňuje pehy, vrásky a chlpy na nepatričných miestach. Ešte aj v obyčajnej bozkávacej scéne si už ničím nemôžeme byť istí: ak partnerke viselo z pery vlákno slinky, počítač ho bezpečne vyretušoval.

Halucinácia po dohode

„Naša schopnosť vyrábať klam,“ hovorí Niccol, „už presiahla našu schopnosť odhaľovať ho.“ V Titanicu čľuplo do oceána niekoľko stoviek digitálnych obetí. V Gladiátorovi zaplnili divácke rady v koloseu davy digitálnych štatistov. Najnovšie sú už počítačoví herci obsadzovaní do titulných rolí, ako princezná Fiona v Shrekovi a Aki Ross vo Final Fantasy.

„Za prvých desať minút diváci zabudnú, že sa dívajú na počítačový film,“ tvrdí hrdý režisér tohto fotorealistického zázraku Hironobu Sakaguči. Virtuálne hviezdy majú svoj marketing, ako keby boli živé. V kampani k Final Fantasy sa astronautka predvádza v bikinách.

Počítačoví herci majú z praktického hľadiska nesporné výhody: keďže sú z algoritmov, možno ich hocikedy preprogramovať, nemôžu žiadať astronomické gáže, štrajkovať a vydierať, nestarnú, nepriberajú ani nevráskavejú. Nemajú depresie, nemôžu sa sfetovať ani opiť.

„Kedy Tom Cruise predá práva na svoje telo?“ pýta sa britský Independent, „pohodlne sa usadí v kresle, bude sa dívať, ako v stave večnej mladosti skáče z jedného mrakodrapu na druhý ešte aspoň tridsať rokov?“

„Je to halucinácia po dohode“, hovorí americký autor sci-fi William Gibson. Budeme vedieť, že hviezdy nie sú pravé, ale nebude nás to rušiť. Živé hviezdy dnes totiž tiež vôbec nepôsobia ako pravé. Taká permanentne sa inovujúca Madonna by pokojne mohla byť z bitov a bytov.

Definícia skutočnosti

Podľa expertov na umelú inteligenciu budú virtuálne postavy jedného dňa naozaj na nerozoznanie od ľudí a my budeme diskutovať o tom, či nemajú náhodou vedomie.

Tak ako vynález filmu veľmi rýchlo zmenil obraz sveta, aj naša dnešná predstava o svete sa začína otriasať. Umelé svety nebezpečne rozkývu definíciu skutočnosti. To je aj vysvetlenie, prečo hollywoodske počítačové filmy pôsobia hyperneškodne.

Digitálne drámy sú zatiaľ drámami hračiek, chrobáčikov, rozprávkových bytostí.

Osvedčené zápletky a schémy sa odvíjajú v útulných, milých, cukríkových svetoch. Nová technológia sa vždy na začiatku odvoláva len na to, čo je dôverne známe. Zatiaľ sú digitálne obrazy z Hollywoodu každému hlboko povedomé. O čo zaujímavejšie to začne byť, keď sa bude rozvíjať práve to falošné? To bude svet, ktorý skutočne ešte nikto nikdy nevidel.