Od roku 1968 až do roku 1981 bol McNamara šéfom Svetovej banky. Za jeho vedenia banka odštartovala prvý program boja proti chudobe.

McNamara sa angažoval pre Alianciu právnikov pre svetovú bezpečnosť, ktorí žiadali zmenu práva prvého jadrového úderu, zakotveného v doktríne NATO z čias studenej vojny. V čase bombardovania Juhoslávie sa vyslovil za jeho ďalšie rozšírenie a odmietol porovnanie tejto vojenskej akcie s Vietnamom. (zah)

ROBERT S. MCNAMARA bol v čase vietnamskej vojny americkým ministrom obrany. Neskôr trinásť rokov zasadal na čele Svetovej banky.

Mnoho rokov ste sa zaoberali problematikou chudoby a rozvoja. Ako vnímate protesty a protestujúcich v Janove, Seattli a inde? Čo chcú?

Deväťdesiatosem percent protestujúcich sú mladí ľudia, ktorí mimoriadne silne túžia zlepšiť život biednych sveta, najmä v rozvojových krajinách, v Číne, na indickom subkontinente alebo v subsaharskej Afrike. Totálne sa však mýlia v úsudku, že globalizácia je čosi, čo spôsobuje chudobu alebo stojí v ceste jej zmenšeniu. Problémom v Ženeve a spätne v Seattli bolo, že dve percentá sú anarchisti s jedinou motiváciou - ničiť. To sú tí, čo vytvárajú problémy vedúce k násiliu.

Takže časť ich kritiky je oprávnená?

Áno, majú pravdu v jednom dôležitom ohľade. Je tu jeden prvok globalizácie - čím myslím globalizáciu obchodu - ktorý potrebuje viac pozornosti: dislokácia pracovných síl v rozvinutých krajinách v prípade, keď sa ich džoby presunú do Indie alebo do Číny. Povaha globalizačného procesu je taká, že USA napríklad majú pomerný náskok, čo sa týka kvalifikovaných robotníkov, kým India alebo Čína sú vpredu v produkcii na zručnosť nenáročných produktov. Rozdiel je v tom, prečo je obchod na prvom mieste - a zisk z toho majú oba národy. Niektorí jednotlivci však za to zaplatia. Keď sa Nike alebo iná textilná továreň zoberie a presťahuje z Európy alebo Ameriky do Ázie, doma ľudia stratia prácu. Preto sa v Seattli a USA pripojili k demonštrantom odbory. V rozvinutom svete často neposkytujeme adekvátnu kompenzáciu - povedzme rekvalifikáciu alebo príspevok v nezamestnanosti - za stratu pracovných miest spôsobenú globalizáciou obchodu.

Čo odpustenie dlhov, kľúčová požiadavka z Janova?

Nuž, odpustenie dlhov nesúvisí s procesom globalizácie obchodu. Prijali ho v princípe veľkí veritelia, ak dlhujúca krajina používala úspory na vytvorenie základne na riešenie problémov chudoby - školstva, zdravotníctva atď. To plne podporujem. Odpustenie dlhov však nebude pre chudobnejšie krajiny až takým ziskom, ako si väčšina ľudí môže myslieť. Načo je dobré odpustenie časti dlhu, z ktorého i tak neplatíte úroky? Hoci teoreticky sa kredit týchto krajín môže v budúcnosti zlepšiť, žiadne ďalšie peniaze v blízkom čase neprídu.

Niektorí kritici hovoria, že Svetová banka a Medzinárodný menový fond už nie sú tie správne mechanizmy na riešenie problémov globalizácie. Súhlasíte s tým?

Vôbec nemajú pravdu. Svetová banka a MMF robia, samozrejme, chyby. Na druhej strane tie inštitúce robia pre podporu blahobytu v najchudobnejších krajinách viac, než ktokoľvek iný na svete - a robia pre ňu oveľa viac, než demonštranti z Janova alebo zo Seattlu. Plne podporujem nové snahy banky v oblasti vzdelávania a vytvárania inštitúcií na posilnenie rozvoja namiesto veľkých diel, ako sú priehrady a mosty. Napriek tomu sú niekedy priehrady na rozvoj potrebné - ak sa o presídlených postarajú - pritom protesty takmer znemožnili tieto projekty vybudovať. Na čiu škodu? Na škodu chudobných. To je ilustrácia spätného dosahu protiglobalizačných demonštrácií.

Ako môžu demokratické vlády reagovať na samozvané mimovládne skupiny, ktoré sú teraz súčasťou všetkých medzinárodných stretnutí?

Ak má väčšina protestujúcich vysoké pohnútky, ale zlý úsudok, musí tu byť komunikácia. Problémom v Seattli bolo, že Clinton povedal protestujúcim - „máte pravdu“. Ale nemali ju. O tom sa malo v Seattli otvorene debatovať, ale nedebatovalo sa. Ani dosiaľ. O globalizácii obchodu treba otvorene a dôkladne hovoriť. Tí, čo to podporujú, vrátane mňa, musia vysvetliť, ako sa budú starať o presídlených zamestnancov. Tí, čo sú proti, budú musieť vysvetliť, ako chcú pozdvihnúť chudobných bez otvorenejšieho obchodu.

Keď si vezmem príklad z protivietnamských čias, keď som bol sám terčom protestov - potrebujeme poučenie zo strany mocenských štruktúr o výhodách globalizovaného obchodu.

PRE SME - NATHAN GARDELS, Global Viewpoint

© Los Angeles Times Syndicate