Alanis Morissette, Sheryl Crow a Joan Osborne poznajú u nás takmer všetci, čo si aspoň raz za čas zapnú rádio. Fionu Apple, Heather Nova a Aimee Mann však pozná v našich končinách naozaj málokto. Pritom, čo sa žánrového umiestnenia, dĺžky pôsobenia na scéne a najmä kvality a hitovosti pesničiek týka, stoja svojim slávnym a milióny albumov predávajúcim kolegyniam pevne pri boku, či občas sú dokonca aj o krok až dva vpred. Ako najčerstvejší príklad môže ideálne poslúžiť nový, v poradí tretí album poslednej menovanej Aimee Mann. Bachelor No. 2 Or The Last Remains Of The Dodo je aj napriek problémom s jeho vydaním vynikajúcim kúskom.
Všetkých štrnásť pesničiek je postavených na jednoduchých priezračných gitarových rifoch, občas ponechaných takmer nahých, inokedy zasa doplnených množstvom pestrých aranžérskych detailov. Nad nimi sa nesie Aimeein spev, veľmi civilný, pokojne znejúci, bez zbytočných afektov.
Napriek účasti troch rôznych producentov z albumu cítiť jednotnú atmosféru najviac utužovanú výbornými, poväčšine melancholicky zafarbenými textmi, točiacimi sa okolo riešenia problémov partnerského vzťahu, pravdepodobne vždy toho istého. Aj keď sa celých päťdesiattri minút albumu nesie v mierne pomalšom, pohojdávacom tempe, nehrozí ani pri opakovanom počúvaní otupenie pozornosti či, nebodaj, nuda. Nie je to ani tak preto, že by išlo o nejakú extrémne chytľavú kolekciu plnú hitov na prvé vypočutie, pointu skôr treba hľadať v unikátnej vyrovnanosti a kompatibilite jednotlivých skladieb, svedčiacej nielen o výnimočnom skladateľskom talente autorky, ale aj o konečne úspešne uzatvorenej ceste hľadania najlepšieho zvuku korešpondujúceho s jej prejavom a myšlienkami.
Viac ako kedykoľvek v minulosti by si Aimee Mann zaslúžila preraziť práve s týmto albumom. Vo svojej kategórii patrí jednoznačne k tomu najlepšiemu za posledných desať rokov a nemám dojem, že by ho dlho dopredu avizovaná tohtoročná novinka preceňovanej Alanis Morissette mala zatieniť. Ako už v tejto súvislosti podotkol iný slovenský recenzent, zákony marketingu, žiaľ, so samotnou kvalitou až tak veľmi nesúvisia.
RADO ONDŘEJÍČEK
(Autor je redaktor magazínu www.inzine.sk)
